Matilda Mareková-Pálfyová, prvá Slovenka v histórii, ktorá sa mohla pochváliť olympijskou medailou, zároveň prvá slovenská majsterka sveta, a rovnako tak členka strieborného družstva ČSR na OH 1936 v Berlíne a zlatého na MS 1938 v Prahe.
Rodáčka z Kostolian nad Hornádom (nar. 11. marca 1912) sa od svojich dvanástich rokov venovala gymnastike ako členka Telocvičnej jednoty Sokol. Tu sa úspešne začala jej športová činnosť.
V silnom družstve vtedajšej ČSR na čele s absolútnou majsterkou sveta 1934 Vlastou Děkanovou patrila Pálfyová od roku 1935 medzi najlepšie pretekárky. Na OH 1936 v Berlíne prispela k striebru družstva (ženy mali na rozdiel od mužov len túto jednu gymnastickú súťaž) ako jeho výkonnostne štvrtá členka z ôsmich. Družstvo ČSR pritom malo výkonnosť aj na víťazstvo. Jeho hlavnými súperkami však boli domáce Nemky, ktoré v atmosfére vypätého nacionalizmu hitlerovského Nemecka mali maximálnu podporu rozhodcovského zboru.
Sila sokolských gymnastiek sa naplno prejavila na svetovom šampionáte 1938 v Prahe. Tam sa po súťaži družstiev Matilda Pálfyová ako prvá Slovenka v histórii tešila z titulu majsterky sveta (v jednotlivých disciplínach na náradiach, ale napríklad aj v behu na 60 m, vtedy ešte ženy samostatne nesúťažili; neoficiálne však dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku). Navyše vo viacboji jednotlivkýň pridala bronz za krajankami Děkanovou a Veřmiřovskou.
V roku 1939 po vzniku I. Slovenskej republiky s gymnastikou skončila, pretože odmietla cvičiť v telovýchovnej organizácii Hlinkovej gardy. V rámci Klubu slovenských turistov a lyžiarov sa venovala kanoistike a ďalším športom, okrem toho prepadla jazdectvu.
A práve jazdectvo sa jej stalo osudným. Po páde z koňa v Malých Brestovanoch tragicky zahynula 23. septembra 1944 vo veku len 32 rokov.
Slovenský olympijský výbor si jej pamiatku uctil tým, že od roku 2005 každoročne udeľuje Cenu Matildy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám – za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí.
