Šport je škola, ktorá ťa naučí byť silným…

 Svoj príbeh nám dnes poskytol Martin. Podobne ako pri vyznaniach z pera predošlých autorov, zasahovať doň budeme minimálne, čitateľ však môže oceniť aspoň informáciu, že Martin študoval baníctvo v Karvinej, dlhé roky venoval profi hádzanej ako brankár, a dnes pracuje v Nemecku…

Začnem tým, že šport je drina. Drina taká, že keď poľavíš, prestaneš chápať zmysel športu ako takého. A už vôbec nehovorím o vrcholovom športe, kde drina je umocnená ôsmimi tréningami v týždni plus zápas o víkende. Hádzaná ma fakt bavila, no skúste si predstaviť, že ju hráte každý deň a hneď dvakrát. Ani tá najkrajšia žena na svete vás nebude vzrušovať, keď ju máte povedzme nahú, stále a furt a vždy a neustále pred očami. Napriek všetkému, máte chuť sa nejako podpísať, urobiť na tomto svete niečo výnimočné v tom, čo robíte. Jednoducho zanechať stopu…

Tak som si obliekol 20-kilovú vestu. Na nohy 10-kilové závažia a v rukách 5-kilové činky. Na vojne. Behal som a skákal som. I hodinu. S 50-kilovou záťažou na tele, len aby som si dokázal, že to dokážem. Nemal som žiadne proteíny, žiadne aminokyseliny, iba žiadne nič. Bol som vďačný za jogurt a mlieko, zato, že si kúpim ovsené vločky z obchodu a  stále môžem veriť, že mám tú najlepšiu stravu na svete. Áno, dnes si uvedomujem, že to zďaleka nebolo len o strave, skôr o guráži niečo dokázať.

Trénoval som do absolútneho vyčerpania, a dôvod pre drinu bol už keď nie tradičný, tak veľmi jednoduchý. Bola to moja jediná šanca, ako sa dostať z čiernej bane na svetlo športového sveta. Vybral som si hlúpu školu, po ukončení ktorej ma viac menej čakala lopota v diere, v prípade že na palubovke zlyhám. Myšlienka na to ma nakopávala tak, že som vstával o pol piatej ráno a šiel trénovať rozštepy v bráne. Skákanie na švihadle hodinu vkuse bolo oddychovkou. Všetkým som bol trochu za blázna. No až kým ma tréner nepostavil do brány. Prvá sezóna v lige bola hneď aj pozvánkou do reprezentácie, v tej dobe tej československej. Keď sme sa rozdelili, dostal som ponuku chytať za Česko /i keď v srdci som bol stále Slovák/. Dosť ma to dostalo. Dosť tak, že až úplne. Nevedel som odrazu, kam patrím. Nebožtík Lafko nemal tušenie, že som Slovák, a i keď ma v Česku brali všetkými desiatimi, nikdy som tam nezapadol. Po zhruba troch rokoch moje účinkovanie v repre skončilo.

Prestúpil som do Košíc – ako posila z českého nároďáku narodená v Bardejove. Ten pocit dnes asi nik nepochopí. To by bolo celé ozaj asi na ďalšie zamyslenie, ktovie…

Záverom? Šport je škola, ktorá ťa naučí byť silným, a to vôbec nemusíš byť vrcholovým športovcom. Šport je droga, ktorej vedľajšie účinky sú únava i pocit blaženosti. Všetko je o pohybe. A kto tomu neverí, nech vyskúša…

Vrcholový šport dnes pre mňa nie je prioritou, je to minulosť. Lyžujem, behám, hýbem sa. A v prvom rade sa snažím duchovne dozrieť. To je pre mňa teraz dôležité…I najdôležitejšie…

Autor: Martin Struhala