Písal sa rok 1992. Teda myslím, pretože to bolo tak dávno, že niektoré detaily mi vypadli. Škoda. No to, čo si pamätám určite, bola veľká aula UPJŠ v Prešove, kde som si ako študentka hľadala miesto na hodinu psychológie, čo bolo už aj tak v preplnenej miestnosti malým zázrakom.
Keď som si myslela, že mám vyhraté a hodinu si pokojne odsedím, počula som nad sebou neznámy hlas: „Nemohla by si sa posunúť?“ Asi som vyzerala dosť nechápavo, keďže vedľa mňa už nebolo voľné miesto. Posunula som sa teda len na svojej „víťaznej“ stoličke. Stredne vysoká, chudá dievčina si prisadla. Po očku som nenápadne zazerala na svoju „podnájomníčku“. Tmavé, nakrátko ostrihané vlasy, dobrácke oči, nie chudá, skôr poriadne vyšportovaná. Aj tak som ju však dovtedy nevidela.
Po skončení hodiny mi ktorýsi zo spolužiakov (mal podstatne väčší prehľad o športe ako ja) povedal, že to bola predsa tá známa cyklistka Lenka Ilavská. Nič, ale vôbec nič mi to meno nehovorilo. Vedela som len, že má taký malý zadok ako ja, že sme sa obe zmestili na jednu stoličku.
Hodiny strávené na prednáškach mi odhalili o Lenke viac. Bola to skromná, úprimná a vyrovnaná mladá žena, ktorá mala v živote svoj cieľ a za ním si šla. Určite je takou aj dnes, ľudia sa predsa len tak nemenia. Netrvalo dlho a z môjho života sa vytratila presne tak rýchlo, ako sa v ňom objavila. Predpokladali sme, že mala individuálny študijný plán, keďže v tom čase už vrcholovo súťažila. V čase, kedy boli počítače a internet pre nás obyčajných študentov ešte stále veľkou neznámou, som si odkladala aspoň novinové výstrižky a sledovala jej športovú kariéru.
Rodáčka z Liptovského Mikuláša nastúpila po strednej škole na UPJŠ v Prešove, kde študovala učiteľstvo s aprobáciou slovenský jazyk – telesný výchova. Zároveň sa stala členkou jedného z najlepších cyklistických klubov Lokomotíva Swan Prešov, kde ako sama spomínala, konečne dostala svoj vysnívaný vlastný bicykel. Už po roku tvrdého tréningu vyhrala svoje prvé preteky a odvtedy jej kariéra nabrala rýchle obrátky. Počas dvanástich rokov vrcholového športu sa 7x zúčastnila MS, raz OH v Atlante, kde absolvovala preteky jednotlivkýň, časovku a crosscountry. Nezabudnuteľnými pre ňu ako aj pre jej priaznivcov sa stali hlavne etapové preteky ako Giro d´Italia a Tour de France. Na etapových pretekoch bola 109-krát do tretieho miesta, získala 16 víťazstiev na pretekoch svetovej klasifikácie UCI (Medzinárodná cyklistická únia), v r. 1993 si priniesla víťazstvo z Giro d´Italia, roky nato 4. a 6. miesto. Medzi svoje úspechy radí aj 10. miesto na Tour de France a umiestnenia do 10. miesta (5., 8., 9., 10) v celkovom hodnotení SP. Darilo sa jej aj na domácich cestách, keď na Veľkej cene Prešova obsadila dvakrát prvé miesto a raz druhé a tretie miesto. Vrcholom jej športovej kariéry boli tri štarty na OH v Atlante v roku 1996.
Aj keď dnes nie sme v osobnom kontakte, viem, že by sme ju mohli nájsť pod menom Lenka Ilavská-Litvinová. Je mamou 4-ročného synčeka a verím, že popri športovej kariére našla aj svoje rodinné šťastie. Najúspešnejšia cyklistka v histórii Slovenska si to rozhodne zaslúži.
