Ako hádzanár lámal súperom kosti

Najlepší diskár sveta, strieborný olympionik, neprekonateľný rekordman v hode diskom Imrich Bugár (*14. apríl 1955, Dunajská Streda) začínal ako hádzanár. Mal obrovskú silu v ruke, ktorú získal ako chlapec na dedine obyčajnou každodennou prácou. Práve táto sila doslova strašila súperov…

Brankára raz poznačila zlomeným členkom, inokedy zlomeným prstom. „Sakra,“ vravel som si, „veď ty si dvakrát zranil chalana! Mal som z toho zlý pocit, mrzelo ma to. Až som s hádzanou radšej skončil.“

A tak čírou náhodou presedlal na hod diskom. V škole dobre hádzal kriketovou loptičkou, čo sa snažil využiť telocvikár, keď ho zobral priamo na okresnú súťaž v hode diskom. Imrich ani len netušil, ako sa drží disk. Všetci hádzali otočkou, ktorú však on radšej neriskoval, a tak len z miesta mávol rukou a dal 31,14 metra. Vtedy prvýkrát vyhral.

Veľké úspechy prišli v 80-tych rokoch. Hneď v roku 1980 získal na olympiáde v Moskve striebornú medailu. Rok 1982 si znovu zapisoval do svojej kroniky športovej kariéry, keď získal zlato na majstrovstvách Európy. Keďže sa tu dosť natrápil a titul nezískal ľahko, aj po rokoch si pamätá každý okamih: „Po dvoch pokusoch som bol suverénne posledný. Desaťbojári na mňa pokrikovali, že ma porážajú, nech sa snažím. Pred súťažou pršalo, v mokrom kruhu mi to nešlo. Pozrel som sa na trénera, aj keď sa to vtedy nesmelo, že mi poradí nejakú múdrosť. Ale ten na mňa zareval – vyser se na techniku a „dej žíni“ – a tak som sa stal majstrom Európy“. /význam „dej žíni“ sa nám dodnes nepodarilo zistiť, pozn. autora/

Ďalším vydareným rokom bol rok 1983. Ako majster sveta bol vo výbornej kondícii a bol jasným favoritom aj pred olympiádou 1984. Tá sa však konala v Los Angeles, kam pre bojkot socialistických krajín cestovať nemohol. „Bol som vtedy najlepší diskár sveta… Zabránili mi, aby som získal olympijské zlato. Bola to rana, strašne mi to ublížilo. Vtedy sa niečo vo mne zlomilo. Už som nikdy nedosiahol na veľkú medailu.“

Trénoval síce aj naďalej ako predtým, vytvoril československý rekord 71,26 metra, ale na veľkých pretekoch už neprišlo nič. Jednoducho už nie. Keď sa v štyridsiatke jeho výkony začali vracať do dorasteneckých čias, skončil s tréningom a začal sa konečne naplno venovať rodine. 17. septembra 1995 hodil diskom poslednýkrát a výkon 54,44 m ho utvrdil v presvedčení, že disk už nechce viac vidieť. Aj keď sa dodnes aktívne angažuje v športe, prednosť už dáva chalupe a práci okolo záhradky.

Obyčajne neobyčajný človek. Imrich Bugár.