Najšťastnejšia bola, keď guľa letela ďaleko…

…a nepremýšľala, akú daň prináša športu svojím vzhľadom. Ak sa pýtate, či je vôbec možné platiť vzhľadom za to, že sa venujete nejakému športu, tak skutočne áno. Je to možné v prípade, že je reč o Helene Fibingerovej, jednej z najlepších guliarok atletickej histórie, majsterke sveta a osemnásobnej majsterke Európy. 

Spomeňte si na 70-te a 80-te roky minulého storočia a vybaví sa vám silná žena, ktorú bolo vidieť len v teplákoch a súťažnej „pozícii“. Ako sama priznáva, ani ona sa sebe nepáčila. Ale inak to nešlo. Trénovala osem hodín denne, so 4-kilovou guľou v ruke a so zaťatými zubami…

Dnes je to krásna a udržiavaná žena, ktorá denne behá, drží diéty, má permanentný make-up a necháva si vyhladiť vrásky. Konečne si užíva, že je ženou a už si ten pocit nenechá vziať.

 Od jej prvých začiatkov, kedy ako 16-ročná vrhla guľou cez 13 metrov, až po svetový rekord z roku 1977, kedy jej bolo uznaných 22,50 metra, uplynulo 12 rokov naplnených tvrdou drinou, odriekaním a sebazaprením.

Od roku 1970 sa každou súťažou dostávala bližšie k tomu, aby sa stala guliarskou kráľovnou. A ona sa ňou skutočne stala, veď nasledujúcim výpočtom umiestnení jej tento titul právom patrí.

• majstrovstvá sveta – 1. miesto – 1983
• majstrovstvá Európy – 2. miesto – 1978
• majstrovstvá Európy – 2. miesto – 1982
• majstrovstvá Európy – 3. miesto – 1974
• halové majstrovstvá Európy – 1. miesto – 1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985
• halové majstrovstvá Európy – 2. miesto – 1975, 1981, 1982
• olympijské hry – 3. miesto – 1976
• 1977: Svetový pohár – 2. miesto
• 1979: Svetový pohár – 2. miesto
• 1981: Svetový pohár – 2. miesto
• 1985: Svetový pohár – 3. miesto
• 1985: GP IAAF – 1. miesto
• 1987: GP IAAF – 1. miesto 

V plnom lesku zažiarila Helena Fibingerová na halových majstrovstvách Európy v Aténach začiatkom marca 1985. Keď išla do kruhu na posledný pokus, a to už mala víťazstvo isté, započula za sebou ešte slová trénera a manžela Jaroslava Šmídu: „Hoď ešte ďalej!“ Helena vtedy odpovedala ôsmimi vztýčenými prstami – stávala sa ôsmykrát halovou majsterkou Európy.

Lenže práve s týmito majstrovstvami a rokom 1985 sa spája jej meno ešte raz a nie príliš lichotivo. Ide o pozitívny dopingový test. V správe ostravskej nemocnice sa uvádzalo, že počas laboratórneho vyšetrenia vo februári 1985 bola Fibingerovej zistená hraničná hodnota testosterónu. Bolo teda dosť veľkým rizikom pustiť guliarku do Atén. I oficiálny test (keďže predchádzajúci spomínaný bol urobený tajne) potvrdil zvýšený pomer testosterónu a epitestosterónu. Bolo jasné, že hrozí škandál.

Takmer dva mesiace po halových majstrovstvách sa Helena Fibingerová podrobuje odbornému vyšetreniu s výsledkom patologickej hodnoty testosterónu. Za tým všetkým mal byť nezhubný nádor v jej organizme, ktorý produkoval tento hormón. Prípad bol uzavretý, už nikto o tom nemal pochybovať. Či sa ale pochybovalo, alebo bolo všetko vierohodné, o tom by sa i dnes mohli rozpútať siahodlhé diskusie.

Hľadať pravdu i lož je ťažké, rokmi sa aj ich hrany obrúsili a zjemneli. Chceli sme priniesť skôr pohľad a spomienku na Helenu Fibingerovú, ktorá bola určite neodmysliteľnou súčasťou našej atletiky. Dopingová aféra sa objavila v jej živote tak, ako u mnohých iných športovcov a Helena sa s ňou musela vyrovnať. Športovo aj ľudsky…