„Braček, zober ma domov,“

…boli posledné slová Petra Dubovského, najtalentovanejšieho futbalistu Slovenska 90-tych rokov minulého storočia. Odišiel nečakane, plný života, snov a plánov. Odišiel príliš skoro…

Je iné, nehovorím, že ľahšie, ale iné, písať spomienky na legendy, ktoré už nie sú medzi nami, pretože nadišiel možno ich čas a nedokázali vyhrať boj s pokročilým vekom. No písať o mladom, 28-ročnom chalanovi, ktorého život ešte len naberal tie správne otáčky, je zrazu tak veľmi ťažké.

Peter Dubovský (*7. máj 1972, Bratislava – † 23. jún 2000, Ko Samui, Thajsko) začínal s futbalom v klube Vinohrady Bratislava. V roku 1989 už obliekal dres Slovana Bratislava, a práve so Slovanom získal v roku 1992 titul. V  tejto sezóne naplno prepukol jeho kanoniersky talent a s 27 gólmi sa stal neohrozeným kráľom strelcov. Nie je však také ťažké prvenstvo získať, ako si ho udržať. A Petrovi sa to hneď v nasledujúcom roku podarilo s ďalšími 24 gólmi. Právom mu tak patril titul najlepšieho slovenského futbalistu. V drese belasých odohral 93 zápasov, strelil neuveriteľných 59 gólov.

Už rok predtým hral Slovan vďaka druhému miestu v lige Pohár UEFA. V tej sezóne sa čs. tímom darilo veľmi dobre. Sparta v EPM (terajšia Liga majstrov) vyradila Glasgow Rangers aj Olympique Marseille, vo štvrťfinálovej skupine dokonca doma porazila FC Barcelona. Slovan hneď v prvom kole „vyfasoval“ slávny Real Madrid. V prvom zápase belasí prehrali 1:2. Gól do siete Buya strelil kto iný – Dubovský. V odvete potom Slovan „len“ remizoval na Santiagu Bernabéu a z Pohára vypadol. Vo štvrťfinále potom Biely balet vyradil aj Sigmu Olomouc.

No v spomínanom zápase s Realom si mladého Petra všimli madridskí funkcionári. V roku 1993 putuje teda Dubovský do hviezdneho španielskeho mužstva. V prvej sezóne v Madride nastupoval pravidelne, v 26 zápasoch však zaznamenal len jeden gól. V tej ďalšej hrával už len sporadicky. A tak „Dubo“ prestúpil do Realu Ovieda. V modrom drese hral päť sezón a strelil 17 gólov. Našiel si miesto v strede poľa a stal sa ťahúňom mužstva.

V československej reprezentácii začínal 13.11.1991 zápasom so Španielskom a skončil v slovenskej reprezentácii 31.5.2000 remízovým zápasom s Ruskom. Viac, žiaľ, nestihol. Počas 14-tich reprezentačných zápasov za ČSFR strelil úctyhodných 9 gólov, za SR nastúpil 33-krát a jeho strela dvanásťkrát skončila v sieti.

Tí, ktorí Petra Dubovského poznali, vedeli, že nemal hviezdne maniére. Bol normálny, vedel pochopiť druhých, vedel sa s nimi kontaktovať, porozprávať. Nebol agresívny ani vo futbale, ani v živote. No život sa k nemu v jednom okamihu nezachoval fér. 
V osudný 23. jún 2000 sa Peter spolu s priateľkou Auréliou a starším bratom Ivanom vybrali na prechádzku thajskou prírodou, kde dovolenkovali. Petrovou vášňou bolo fotografovanie a pri hľadaní čo najkrajšieho záberu na veľký vodopád Namuang sa pošmykol na mokrej skale a spadol z desaťmetrovej výšky. Prvú pomoc poskytli slovenskému futbalistovi turisti, lekárska pomoc prišla už neskoro.

Slovensko nemá až tak veľa futbalových osobností, no Dubovský medzi ne rozhodne patril, patrí a vždy patriť bude. Peter, nikdy nezabudneme!