Kráľ vzdušných súbojov a futbalový elegán

Bardejovský rodák Jozef Bomba bol na futbalových ihriskách skutočným kráľom a rýchlikom v kopačkách. Ako jeden z našich najrýchlejších obrancov obliekol 13-krát dres so štátnym znakom na prsiach, naposledy sa predstavil v jesennej kvalifikácii ME 1972 s kapitánskou páskou proti Fínsku. Po Jánovi Popluhárovi sa stal druhým Slovákom, ktorý hral za výber Európy, keď 20. mája 1964 nastúpil v drese Európy proti Škandinávii.

JUDr. Jozef Bomba sa narodil 30. marca 1939 v Bardejove. Spočiatku sa venoval atletike, až v 16-tich prešiel definitívne k futbalu. Začínal na poste pravého obrancu v Slavoji Bardejov a chýr o šprintérovi v kopačkách, o výborne atleticky pripravenom futbalistovi rýchlo prenikol až k Dunaju. O veľký talent sa v prestupovom období uchádzali bratislavské oddiely Slovan a Červená hviezda, ale Jozef Bomba zakotvil iba niekoľko desiatok kilometrov od svojho rodiska, v Prešove.

Rýchlonohý futbalista upozornil na seba hneď prvú sezónu v zeleno-bielom drese Tatrana. V nasledujúcom roku narukoval na vojenčinu do RH Brno, odkiaľ dostal aj prvú príležitosť v reprezentačnom drese. Debutoval spolu s ďalším východniarom, Košičanom Andrejom Kvašňákom 1. mája 1960 na pražskom Strahove, kde Česko-Slovensko porazilo v priateľskom zápase Rakúsko 4:0. Spolu s Masopustom bol naším najlepším hráčom.

Po vojenčine, v roku 1961, napriek lákavým ponukám do iných tímov sa Jozef Bomba vrátil do Prešova a zeleno-biely dres obliekal až do roku 1966. Vzhľadom na vypadnutie Tatrana z 1. ligy, prestúpil do Košíc, kde od jarnej sezóny 1967 obliekal dres VSS. Atlét v kopačkách a kráľ vzdušných súbojov sa nezmazateľne zapísal do histórie prešovského futbalu. Má v nej dve jedinečné prvenstvá. Jeho cenný kov zo svetového šampionátu dodnes nikto z rovesníkov, ale ani z nasledujúcich futbalových generácií neprekonal, ba ani nenapodobnil.

Písal sa vtedy rok 1962. Jozef Bomba odlieta dodatočne spolu s Kosom a Schmuckerom za našou výpravou do Čile, keďže pôvodne nefiguruje v kádri na MS. A hoci atmosféru veľkých bojov na čílskych trávnikoch mu tréner Rudolf Vytlačil nedovolil okúsiť, bol medzi tými hrdinami, ktorým Česko-Slovensko za strieborné medaily pripravilo po návrate do vlasti veľkolepé privítanie. A zaslúžene. Veď bol aj jedným z tých, ktorí sa pričinili o postup reprezentačného mužstva na neoficiálne ME 1960 vo Francúzsku, kde napokon tiež necestoval.

Svojou nenahraditeľnou prácou na trávniku sa Jožko onedlho dočkal ďalšej šance. Tú mu priniesol už spomínaný 20. máj 1964, kedy sa pri príležitosti osláv 60. výročia založenia dánskeho zväzu stretol na trávniku v Kodani výber Európy so Škandináviou (4:2).

A prišiel rok 1970. Jozef Bomba sa po Gejzovi Šimanskom stal druhým prešovským futbalistom, ktorý si navliekol reprezentačnú kapitánsku pásku. Bolo to 7. októbra 1970 v kvalifikácii na majstrovstvá Európy v zápase proti Fínom (1:1).

Časté zranenia, ktoré Bombu  sprevádzali počas celej futbalovej kariéry, ho donútili zavesiť kopačky na klinec a začať sa venovať právu.

Obzrúc sa dnes za jeho prácou a rokmi prežitými na trávnikoch môžeme už len súhlasne skonštatovať, že bol najúspešnejším športovcom prešovského okresu v rokoch 1963 a 1964, držiteľom ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka a bol zaradený  do desiatky najlepších prešovských športovcov dvadsiateho storočia.

Choroby však neobchádzajú ani tých najlepších. Jedna si našla aj jeho, a tak 27. októbra 2005 prišiel náš futbalový svet o jedného zo svojich najlepších hráčov.