najmenej jeden dal a aspoň jednému zabránil,“ povedal kedysi bývalý bostonský tréner Harry Sinden o jednom z najlepších hráčov v histórii ľadového hokeja. Kto nikdy nepočul o Bobbym Orrovi, takmer akoby nikdy nepočul ani o hokeji. Práve on znamenal pre vývoj hokeja veľmi veľa.
Robert Gordon Orr, ako znie oficiálne meno Bobbyho, sa narodil 20. marca 1948 v Parry Sound, Ontario v Kanade. Jeho kariéra sa začala na štadióne mesta Ganonoque, kde ako 11-ročný odohral prestížny zápas Parry Sound Bantam All-Stars. Odkorčuľoval celé stretnutie s výnimkou dvoch trestných minút a svojím hokejovým umením učaroval zástupcom Bruins, ktorí ho s napätím sledovali. V trinástich rokoch podpísal svoju prvú zmluvu s Oshawa Generals, kde sa pripravovali mladí hráči pre potreby Bostonu. Tu hral proti hráčom starším päť rokov a napriek tomu sa im hokejovými schopnosťami dokázal vyrovnať. Posledný rok v juniorskom tíme získal 94 bodov v 47-ich zápasoch. Štatistiky boli neomylné, nástup do NHL nevyhnutný.
V roku 1966 prichádza mladý Bobby Orr do Bostonu, kde v tom čase znamenal obranca skutočne len brániaceho hráča, ktorý sa nepúšťal do útoku. Stačilo pár tréningov a to, čím bol známy v Oshawe, preniesol na bostonský ľad. Jeho výpady do útočného pásma mu hneď v prvej sezóne priniesli 41 bodov a výhru Calder Trophy pre najlepšieho nováčika sezóny, nehovoriac o tom, že vždy sa stihol vrátiť tak, aby zabránil gólu. Zásluhu na jeho úspechoch mal nepochybne aj mladý tréner Harry Sinden, ktorý mu dovolil hrať týmto vlastným štýlom (v iných tímoch NHL sa takto veľmi nehralo).
V rozpätí rokov 1968 až 1975 vyhral osemkrát po sebe Norris Trophy pre najlepšieho obrancu ligy, trikrát Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča. V sezónach 1969/70 a 1974/75 vyhral kanadské bodovanie celej súťaže, čo sa pred ním ani po ňom nikomu nepodarilo.
Práve v sezóne 1969/70 sa Bruins dostali až na samotný vrchol, keď vo finále Stanley Cupu porazili St. Louis Blues 4:0 na zápasy. Posledný zápas tejto série sa za stavu 3:3 dostal do predĺženia. Ten, kto strelil rozhodujúci gól, nemohol byť nikto iný ako Bobby Orr, napriek tomu, že bol neustále atakovaný obrancom Blues. Fotografia Bobbyho s rukami nad hlavou obletela celý svet a dodnes je jednou z najslávnejších snímok celých športových dejín. Vzápätí získal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off. A rovnaký titul si pripísal aj v sezóne 1971/72, keď Bruins porazili vo finále New York Rangers a opäť to bol Bobby Orr, kto vsietil rozhodujúci gól celého Stanley Cupu.
Ani jeho však neobišli zranenia. Hneď v prvej sezóne NHL utrpel zranenie kolena, ktoré ho síce v priebehu celej jeho kariéry neobmedzovalo, no v závere prišli ďalšie a tie len urýchlili jeho rozhodnutie skončiť s profesionálnym hokejom.
Pred definitívnym odchodom však prišla ešte jedna výrazná zmena, a síce prestup do Chicaga Blackhawks pred sezónou 1976/77. Dnes už zrejme nie je podstatné, čo bolo za jeho rozhodnutím odísť, keď vlastne celú svoju kariéru upísal Bostonu (hovorilo sa o nedorozumení s agentom, ktorý mu zamlčal ponuku Bostonu na novú zmluvu, podľa ktorej mal byť spoluvlastníkom klubu), no fanúšikovia Bostonu nemohli prehltnúť fakt, že klub nechal odísť hráča takých kvalít.
Za Blackhawks napokon odohral len 20 stretnutí, keďže sa opäť ozvali zranenia. Po dvoch sezónach plných trápenia a bolesti a po šiestich operáciách kolena sa rozhodol v novembri 1978 definitívne ukončiť hokejovú kariéru. Keď sa v januári 1979 slávnostne lúčil s kariérou v Bostone, jedenásťminútový potlesk zaplnenej haly hovoril jasne o tom, kto odchádza. O osem mesiacov neskôr (bez tradičnej trojročnej čakacej doby) už Bobby Orr vstupoval do Siene slávy NHL.
Bobby Orr však bol nielen vynikajúci hokejista, ale aj skvelý človek. Vo voľnom čase až trikrát týždenne navštevoval choré deti v nemocniciach. Skromnosť a výnimočný charakter tohto človeka najlepšie vystihujú jeho vlastné slová: „Jednoducho som bol obdarovaný. Svet je plný ľudí, ktorí nielenže obdarovaní neboli, ba naopak, bolo im niečo odopreté. Stačí, aby som sa pozrel na malé dievčatko, ktoré nemôže chodiť, a hneď viem, že je hlúposť považovať sa za hrdinu. V porovnaní s tými, ktorým osud nedoprial a napriek tomu bojujú, som vlastne nič výnimočné nedosiahol.“
Dnes je ťažké povedať, čo by bolo, ak by 30-ročného Bobbyho nezastavili zranenia. Ak by nemusel predčasne odložiť korčule a vzdať sa toho, čo tak miloval a čo tak bravúrne ovládal. Očakávalo sa, že bude prekonávať ďalšie a ďalšie rekordy. Žiaľ, nestalo sa. Svojou hrou však inšpiroval mnohých obrancov a trénerov, ktorí prijali štýl jeho hry. Bol to práve Bobby Orr, kto zmenil hru obrancov a prepísal zaužívané hokejové pravidlá.
K hokeju sa Orr onedlho po skončení kariéry vrátil ako asistent trénera v Chicagu alebo konzultant pre Hartford Whalers. Neskôr si kúpil nezávislú agentúru a stal sa hráčskym agentom.
Dodnes je Bobby Orr považovaný za jedného z najlepších hokejistov všetkých čias a spolu s Waynem Gretzkym obsadzuje najvyššie priečky všetkých ankiet. Právom a zaslúžene.
