Keep your friend close. Enemy closer

V poslednej dobe som napísal pár objektívno-subjektívnych článkov o futbale a jeho pravej tvári, dnes prišiel čas na čistú subjektivitu. Chcem trošku poopraviť športový termín „čierny kôň“, čo je americký výraz pre tím, ktorý môže v turnaji poraziť lepšie tímy ako on sám. Alebo ak chcete, biblický Dávid, ktorý porazí Goliáša.

V skratke. Ak každý vraví, že také Belgicko je čierny kôň, tak potom tým koňom ani tak veľmi nie je, lebo jeho výhra nikoho neprekvapí. Jednoducho, ak futbalový lúzer ako ja pozná asi piatich hráčov zo zostavy, tak asi ten tím nie je slabý. Kompany (asi naj obranca Man City), Hazard (asi naj hráč Chelsea), Januzaj, Fellaini (Man United) a Lukaku (Everton – hráč Chelsea). Toto ozaj nie je čierny kôň. Čierny kôň je Kostarika. O tejto krajine viem len o čosi viac ako o ich zostave. Jednoducho nepoznám ani meno.

Ak ste čítali moje predchádzajúce články, tak vám možno napadlo, že ako to, že taký hejter ako ja ten futbal vôbec sleduje. Odpoveď je v nadpise. Ak nerozumieš a nenávidíš jazyky, tak nadpis volá k štúdiu. Musím jednoducho vedieť, prečo je ten šport o ničom. A on je.

Keď som Britovi vysvetľoval prečo je futbal na prd a všetko to haló o kamerách, filmovaní, slabej dynamike hry atď., tak mi odpovedal, že je to lepšie ako hokej, lebo v hokeji ani nie je vidno tú malú čiernu loptičku…

Čo dodať. Všetci sme najskôr poriadne iní:).

Váš Dano