Quo vadis LVG?

Každý fanúšik futbalu vie určite veľmi dobre o čom je reč, keď sa povie 4-4-2, 4-3-3, 4-2-3-1 atď.. Správne, reč je o rozostavení hráčov na ihrisku.

Tréneri volia rôznu taktiku a rozostavenie hráčov na rôznych súperov, aby dokázali eliminovať možné hrozby zo strany súpera a zároveň aby dokázali čo najlepšie využiť prednosti svojich hráčov, ktorých majú k dispozícií. V tomto článku by som sa chcel ako fanúšik Manchestru United bližšie zamerať na rozostavenie 3-5-2, ktoré praktizuje Louis van Gaal.

Prvýkrát som toto rozostavenie výraznejšie zaregistroval na minuloročných majstrovstvách sveta v Brazílii, kde van Gaal, ako hlavný tréner, doviedol s týmto rozostavením Holandsko k bronzovým medailám. Pred aj počas turnaja vyhlasoval, že k tomuto rozostaveniu ho prinútila absencia jeho kľúčového záložníka Kevina Strootmana z AS Rím, a tak vlastne dokázal urobiť z núdze cnosť a napríklad takým Španielom uštedril so svojou ekipou potupujúcu prehru 5:1. No už počas turnaja bolo jasne badateľné, že hra Holanďanov stojí a padá hlavne na výkone Arjena Robbena a napríklad v takom zápase s Mexikom mali aj kusisko šťastia. Tak či onak, rozostavenie 3-5-2 sa ukázalo ako efektívne turnajové rozostavenie. Po majstrovstvách sveta LVG zasadol na lavičku Man United ako nástupca Davida Moyesa a očakávala sa od neho obroda mužstva a atraktívny herný štýl, a ako hlavný cieľ mu bolo od vedenia Devils stanovené umiestnenie do 4. miesta v tabuľke Premier League – tým pádom kvalifikovanie sa do budúcoročnej edície Champions League.

LVG dostal nemalú sumu peňazí na posily na prestavbu kádra, a tak v lete do mužstva pribudli hráči ako Ángel Di María, Ander Herrera, Daley Blind, Marcos Rojo, Luke Shaw a na ročné hosťovanie prišiel aj ostrostrelec Radamel Falcao. Počas letnej prípravy to vyzeralo na veľmi sľubný začiatok a United sa dokázali prezentovať pútavou hrou aj proti mužstvám ako Real Madrid alebo Liverpool, čo bol po minuloročnom fiasku v lige veľký prísľub pred nadchádzajúcou sezónou. Prišiel však začiatok sezóny a eufória z letného turné sa rýchlo vytratila po niekoľkých nepresvedčivých výsledkoch, z čoho sa mužstvo, našťastie, relatívne rýchlo otriaslo a zlepšil sa aj jeho herný prejav. Zhruba do novembra 2014 LVG preferoval tzv. diamantové rozostavenie 4-4-2, ktoré tým pádom na ihrisku vyzeralo ako 4-1-3-1-1, kde po stranách v záložnej rade absentovali čistokrvní krajní záložníci, ale pred obrannou štvoricou operoval jeden defenzívny záložník, ktorého úlohu plnila letná posila Blind, pred ním hrala trojica stredových záložníkov(Herrera, Di María, Mata), ktorí  si medzi sebou menili podľa potreby miesta, pod hrotom operoval Rooney a úplne na hrote hral osamotený Robin van Persie. Nakoľko toho nemali títo hráči spolu veľa odohratého, tak to nebolo zo začiatku ideálne, postupne sa ale utvorila medzi nimi istá “chémia” a mužstvo hralo pohľadný futbal s množstvom šancí. Prišli však zranenia a LVG vyhlásil, že pokiaľ nebude mať k dispozícii všetkých hráčov, ktorých potrebuje na to, aby hral “diamant“, tak prejde na rozostavenie, ktoré by  malo hráčom, ktorí neboli na maródke, viac vyhovovať, a to bola formácia 3-5-2. Prišla séria dobrých výsledkov a hlavne šnúra 10-ich zápasov v Premier League bez prehry, na ktorých mal ale nemalú zásluhu v životnej forme chytajúci David de Gea, a tak sa tohto rozostavenia rozhodol LVG držať aj naďalej a aj napriek tomu, že sa mu po zraneniach začali vracať hráči, s ktorými chcel hrať systém na štyroch obrancov. No každý, kto pravidelne sleduje zápasy United si musel všimnúť, že herný prejav mužstva postupne upadal, a to aj napriek tomu, že pri pohľade na ligovú tabuľku to tak ani zďaleka nevyzerá, keďže sa v nej United nachádzajú na 4. mieste.

Tak sa na to 3-5-2 teda poďme pozrieť. V tomto systéme je vzadu trojica stopérov, pred nimi je kvázi 5-členná záloha, ktorá je tvorená po čiarach tzv. “wingbackmi”(WB), troma stredopoliarmi(CM), z ktorých jeden plní úlohu defenzívneho stredopoliara(DM), jeden úlohu klasického CM a jeden hrá na pozícii útočného stredopoliara(CAM), kde ma rozdávať finálne prihrávky dvojici útočníkov vpredu. Výhodou tejto formácie by mala byť schopnosť útočiť so siedmimi hráčmi, kedy vzadu ostáva iba trojica stopérov a ”wingbeci” sa presunú na polovicu súpera, aby podporovali útok, zatiaľ čo pri strate lopty by sa mali rýchlo stiahnuť a tým pádom pomôcť mužstvu brániť s 5-člennou obranou namiesto klasickej 4-člennej. Lenže už tu nastáva prvý problém. Kde nájsť hráča, ktorý by bol naozaj kvalitný WB? Aby tento systém mohol fungovať tak, ako je myslený, hráč na pozícii WB musí mať rýchlosť a pľúca Garetha Balea, centre Davida Beckhama a brániť musí vedieť ako Philipp Lahm. Poďme sa pozrieť, koho ma na túto pozíciu k dispozícii LVG: Daley Blind, Ashley Young, Antonio Valencia, Luke Shaw, Jesse Lingard, Rafael da Silva. Z týchto hráčov na pozícii WB dokážu aspoň trochu solídne zahrať Antonio Valencia, Daley Blind, ktorý je ale oveľa platnejší ako DM, a na prekvapenie aj Ashley Young. Poviete si žiadna sláva? Nuž, plne s Vami súhlasím. Takže predpokladajme, že od “wingbekov” nejaké veľké utváranie šancí nepríde, a tak sa o to musí postarať stred zálohy. Konkrétne hráči na pozícii CM a CAM. Tu ma LVG na výber Andera Herreru, Michaela Carricka, Maroune Fellainiho, Ángela Di Maríu, Adnana Januzaja, Juana Matu a Wayna Rooneyho. Poviete si nie zlé? Nuž opäť s Vami súhlasím. Ale poďme si to rozobrať na drobné. Na pozícii CM je v tomto rozostavení naozaj platný iba Ander Herrera, ktorého ale LVG nepochopiteľne necháva iba sedieť na lavičke náhradníkov a tak tento post lepí útočníkom Rooneym, ktorý sa na tejto pozícii viditeľne trápi. Takže mužstvo prichádza o ďalšieho hráča, ktorý by mal tvoriť hru a prepájať obranu s útokom, tým pádom sa vpredu ocitá trojica hráčov a to CAM a dvojica útočníkov, ktorých nemá kto zásobovať prihrávkami a tak mužstvo stráca hlavnú výhodu v tomto rozostavení – prečíslenie súpera, nakoľko záloha nedokáže loptu po jej získaní na niekoľko dotykov vyviesť na súperovu polovicu a tam umožniť dvojici útočníkov aby sa hnali osamotení na brankára. Namiesto toho si hráči prihrávajú loptu v okolí poliacej čiary, keďže v podstate ani nemajú komu prihrať, a tak si loptu posúvajú stopéri zo strany na stranu, čo dokazujú aj čísla z posledného ligového zápasu proti Queens Park Rangers, kde rozdali stopéri, za zhruba 50 minút hry v rozostavení 3-5-2 114 prihrávok, po zmene rozostavenia na 4-4-2 to bolo 54 prihrávok.

Ďalším problémom je, že LVG akoby nechcel prispôsobovať hru United hráčom, ktorých má k dispozícii, ale akoby chcel prispôsobiť hráčov hre, ktorú on naordinuje, a potom to dopadne aj tak, že jeden z najlepších CAM súčasnosti Ángel Di María hrá útočníka, útočník svetovej extratriedy Wayne Rooney hrá stiahnutého CM a čistokrvný CM Ander Herrera nehrá vôbec. Na základe týchto okolností sa jedinou silnou stránkou rozostavenia 3-5-2 stáva obranná hra, v ktorej ale tiež neraz nastávajú zmätky, pretože hráči si na hru na troch stopérov zvykajú len ťažko.

Štatistika jasne ukazuje, že síce v rozostavení 3-5-2 United inkasujú menej gólov, ale taktiež menej gólov vsietia, a čo je hlavné, veľa zápasov sa končí remízou, a to určite nie je ten správny spôsob, ako sa štverať tabuľkou vyššie. Záver je teda jasný, formácia 3-5-2 poskytuje mužstvu veľa možností, ako ovládnuť zápas, no na to sú potrebné určité typy hráčov a obávam sa, že súčasný United v tomto momente nemá typologicky vhodných hráčov na toto rozostavenie a iba tým trpia hráči, fanúšikovia a v neposlednom rade neprichádza tá vytúžená dominancia a atraktívna hra United, ktorá sa po príchode Louisa van Gaala tak túžobne očakávala. Vyzerá to tak, že LVG to s týmto rozostavením predsa len ešte skúsi, keďže pri jednom z posledných interview sa vyjadril nasledovne: „Vyhrali sme viac s 4-4-2 v diamante, no pri analyzovaní tejto hry je vidieť, ako sme len nervózne vrteli zadkami na lavičke. Bol som nesvoj, pretože nám chýbala rovnováha. Vo všetkých zápasoch, ktoré sme odohrali v 4-4-2, ako ten proti West Ham United (kedy United vyhrali len tesne 2-1 s desiatimi mužmi) som neustále tŕpol, a to nemám rád. Ďalším príkladom môže byť Leicester, kedy sme prehrali 3:5.“ Následne sa vyjadril aj k rozostaveniu 3-5-2: „Moji hráči stále nie sú s touto formáciou stotožnení. To je však významný fakt. Chcel by som, aby sa s ňou stotožnili. Naša príprava prebieha počas celej sezóny, preto skúšame mnoho vecí aj počas zápasov. Mali sme za sebou skvelú výsledkovú šnúru s výnimkou domáceho zápasu so Southamptonom. S doterajším priebehom som spokojný a napredujeme správnym smerom.“

Nuž, ostáva len dúfať, že táto tvrdohlavosť LVG nakoniec nespôsobí viac škody ako úžitku a že to nebude Manchester United stáť ďalšiu sezónu mimo pohárovej Európy. Napriek všetkému  stále dúfam, že LVG dovedie United opäť tam, kam patria. Na čelo Premier League…