Jedna lastovička leto nerobí

Stratégovia Mercedesu sa opäť raz nepochlapili. Tak ako v minulom roku by sme na ich vrub mohli pripísať dve z troch víťazstiev Red Bullu, rovnako im môže po nedeli ďakovať aj Sebastian Vettel a Ferrari. Samozrejme hádzať vinu len na nich by bolo trochu jednoduché. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál. Podmienky v Malajzii autám Strieborných šípov evidentne nevyhovovali, ale zvíťaziť bolo v ich silách (aj keď sa nás snažia presvedčiť o opaku).

Meniť, či nemeniť?

Rozhodujúci moment prišiel už v 4. kole, keď bolo potrebné odpratať monopost Marcusa Ericssona, ktorý ostal uviaznutý v štrku v prvej zákrute a von išlo bezpečnostné vozidlo. Práve vtedy bolo potrebné spraviť rýchle rozhodnutie, ktoré určovalo s akým výsledkom kto pôjde domov. V Mercedese už po piatkových dlhých jazdách v tréningoch vedeli, že Ferrari im dýcha na chrbát a nedeľné preteky nebudú takou prechádzkou ružovým sadom, ako pred dvoma týždňami v Melbourne. Bolo sa treba rozhodnúť, či tím nastúpi do pretekov s trojzastávkovou stratégiou, alebo postačí navštíviť boxy dvakrát. Hamilton však pri simuláciách stál v boxe s poruchou a vzhľadom k tomu, že Rosbergovo auto nebolo práve najšetrnejšie k pneumatikám, padlo rozhodnutie o prvej možnosti. To bolo jasné už v prvej časti kvalifikácie, keď jazdci vyrazili na strednej zmesi, aby ušetrili jednu tvrdú sadu gúm.

Šachová partia

V pretekoch potom nastal problém v tom, že zastávka v 4. kole prišla pre zvolenú stratégiu veľmi zavčasu a v Mercedese tak v podstate svojim rozhodnutím sami eliminovali výhody, ktoré im prinášala. To si uvedomovali aj iné tímy (Lotus, Force India, Toro Rosso a samozrejme Ferrari, ktoré ale jazdilo s inou stratégiou), ktoré ponechali autá vonku. Otázkou ostáva, prečo v Mercedese stratégie oboch jazdcov nerozdelili (podobne ako v Toro Rosso), zvlášť po tom, čo Vettel nezamieril počas výjazdu bezpečnostného vozidla do boxov. Ťažko povedať, či by im to pomohlo (opäť je príkladom Toro Rosso), ale aspoň mohli prinútiť Ferrari jazdiť viac na hrane.

Po stiahnutí bezpečnostného vozidla sa tak museli jazdci Mercedesu najskôr popasovať s autami, ktoré neabsolvovali zastávku v boxoch. Keď sa nakoniec Hamilton prepracoval na druhé miesto, jazdil už Vettel na čele s náskokom desať sekúnd, ktorý už viac-menej konštantne udržiaval až do konca pretekov. Angličan síce dokázal na stredne tvrdých pneumatikách jazdiť časy rýchlejšie o 1,5 sekundy na jeden okruh. Týmto tempom ich však po dvanástich okruhoch odrovnal a v poslednom osemnásťkolovom stinte sa na tvrdej zmesi k Vettelovi ani nepriblížil. Majster sveta si síce pýtal na záverečnú časť stredne tvrdé pneumatiky, ale tie by mu do konca pretekov podľa všetkého nevydržali (Hamilton ich použil už v kvalifikácii). Nemec naopak na rovnakej zmesi zvládol vyrovnaný dvadsaťkolový stint a v podstate tak ušetril jednu zastávku v boxoch. Na tvrdých pneumatikách, s ktorými začínal, aj končil, mu stačilo odjazdiť o dve kolá kratšie úseky.

V Maranelle ostávajú nohami na zemi

Znižovať úspech Ferrari by nebolo celkom správne. Ale nemali by sme ho ani preceňovať. V extrémnych podmienkach, aké panovali v Sepangu sa dokázali priblížiť ešte viac k dominantnému tímu a využili jeho drobné zaváhanie, čo si aj sami uvedomujú. Monoposty s trojcípou hviezdou navyše podľa odborníkov pravdepodobne v Malajzii jazdili s obmedzeným výkonom, kvôli nedostatočnému chladeniu všetkých komponentov motora. Aj v tejto oblasti sa prejavila výhoda červených áut, ktoré mali túto oblasť prepracovanejšiu už v minulej sezóne. Podobné teploty sa už ale na žiadnom z ostávajúcich okruhov neočakávajú. Púštne preteky v Bahrajne a Abú Zabí sa totiž jazdia až vo večerných hodinách. Všetko by sa tak malo vrátiť do normálu a dominancia strieborných by sa mala vrátiť.

Po nedeli je jasné to, že tým, kto bude Mercedesu dýchať na chrbát, bude tento rok Ferrari a nie Red Bull. O tom, ako ich dokážu potrápiť rozhodne len to, ako bude červeným monopstom vyhovovať ten-ktorý okruh. Do jazdenia o dva týždne v sychravej Číne.