„Môžete zmeniť svoju ženu, svojich politikov, svoj domov, ale nikdy nemôžete zmeniť svoj obľúbený a milovaný futbalový tím,“ vyhlásil legendárny Eric Cantona a či už ste tohto futbalového “poloboha” milovali alebo nenávideli, určite mi dáte za pravdu, že na tom predsa len niečo bude. Počas uplynulého víkendu sa odohralo posledné 38. kolo anglickej Premier League, a tak nastal čas na zhodnotenie práve skončenej sezóny EPL a ako veľký fanúšik Manchestru United sa zameriam práve na nich.
Každá poriadna analýza by sa mala opierať o konkrétne čísla, a keďže tých je po skončení sezóny stále neúrekom, tak si ich zopár môžeme uviesť. United skončili v sezóne 2014/2015 na 4. mieste, ktoré im zaručuje účasť v play-off Ligy majstrov v sezóne 2015/2016. Nazbierali pritom 70 bodov za 20 výhier, 10 remíz a 8 prehier s celkovým skóre 62 strelených a 37 inkasovaných gólov. Teraz sa poďme pozrieť na niekoľko ďalších čísel, ktoré nám už naznačia, akým smerom sa Louis van Gaal rozhodol ísť. United mali v uplynulej sezóne najvyššie percento držania lopty a presných prihrávok spomedzi všetkých účastníkov Premier League a to rovných 61%, respektíve 85,2%. Posledný údaj, ktorý stojí za zmienku, je priemerný počet striel za zápas, a tých bolo v podaní United 13,7. V tomto ukazovateli ale skončili až na 6. mieste. To by bolo všetko, čo sa týka čísel z uplynulej sezóny a teraz sa poďme pozrieť na to, ako to vyzeralo v praxi.
Každý, kto pravidelne sledoval zápasy MU, postrehol, že počas sezóny boli obdobia, keď sa na ich hru nedalo pozerať vôbec a naopak aj série zápasov, pri ktorých vyzerali ako pokropení živou vodou. Hlavne zápasy s Tottenhamom, Liverpoolom a doma so City boli ako z futbalovej encyklopédie. No tých zápasov, kde to nešlo, bolo predsa len viac, a tak sa poďme pozrieť na hlavné príčiny, prečo tomu tak bolo. Čísla jasne ukazujú, že LVG sa zameral na vysoké percentuálne držanie lopty a množstvo prihrávok. Pokiaľ máte dojem, že to pripomína barcelonský štýl hry, tak váš dojem je správny. Lenže základným predpokladom pre takúto hru je prepojenie medzi obranou a útokom a pokiaľ tipujete, že tým prepojením je záloha, tak opäť hádate správne. Bez zálohy, ktorá po tzv. uspaní súpera dokáže dostať loptu na útočníkov, ktorí majú pred sebou už iba brankára, je tento štýl hry dosť neefektívny a navyše je tu aj veľké riziko, že mužstvo inkasuje z protiútoku, po zbytočnej strate lopty, na súperovej polovici. A presne takáto záloha MU v uplynulej sezóne chýbala, a to sa ukazovalo najmä v zápasoch proti mužstvám, ktoré hrali s cieľom brániť a hroziť z protiútokov a taktiež v zápase proti Chelsea na Stamford Bridge, kde mali United držanie lopty niečo vyše 70%, ale aj tak nakoniec prehrali 0:1 po góle z protiútoku. Takže poďme sa teda pozrieť na tú záložnú radu. Svetlými výnimkami boli najmä nová posila Ander Herrera, Michael Carrick, ktorý hral na poste defenzívneho záložníka (DM) naozaj vynikajúco a starý známy Ashley Young, ktorý ako keby pod LVG nabral druhý dych. A možno ho len nakopol “pozdrav z nebies” v otváracom zápase sezóny proti Swansea City… (kto nevidel, okamžite “gúgliť” Ashley Young Poo :)) Pri zranení Carricka sa v niektorých zápasoch ukazoval v dobrom svetle aj Daley Blind, ktorému to ale predsa len išlo lepšie na ľavej strane obrany, a tak absencia Carricka bola jasne citeľná. Juan Mata sa na poste falošného pravého krídla viditeľne trápil a jeho prihrávky dosť často smerovali iba na istotu dozadu alebo ku najbližšie stojacemu spoluhráčovi. Ďalší stabilný člen záložnej formácie je Marouane Fellaini. Osobne som ho stále považoval za dobrého žolíka z lavičky, keď mužstvo potrebuje vyrovnať a ide sa hrať na nakopávané lopty dopredu, ktoré by mal pri svojej výške v pohode sklepávať pre spoluhráčov. Lenže vďaka zraneniam spoluhráčov sa mu podarilo dostať do základnej zostavy a LVG ho tam už do konca sezóny nechal. Pri pohľade na jeho hru pôsobí totálne neohrabane, každý jeden jeho súboj s protihráčom doslova smrdí faulom a futbalové myslenie, to je niečo, čo mu totálne chýba. Ako žolík z lavičky super hráč, no na základ nemá ani náhodou. Ďalší, kto sa objavil v zálohe, konkrétne na pozícii DM, bol Wayne Rooney, ale jeho výkony na tomto poste ani nebudem hodnotiť, lebo on tam proste nemá čo robiť a verím, že už ho tam nikdy neuvidím hrať. Nakoniec som si nechal novú posilu Ángela Di Maríu, ktorý prišiel do United z Realu Madrid za rekordných 59,7 milióna libier. Vo svojej prvej sezóne v MU vôbec nepresvedčil aj vďaka zraneniam, ktoré ho celú sezónu prenasledovali, a neskôr mu dokonca aj vykradli dom, čo mu tiež určite nepridalo na pohode, no hráč jeho kvalít proste musí ukázať viac. Napriek tomu všetkému som sám veľmi zvedavý, či sa dokáže prispôsobiť tvrdosti a tempu Premier League a či opäť uvidíme starého dobrého Angela z čias jeho pôsobenia v Reale.
Ďalej sa poďme pozrieť na útok. Wayne Rooney, Radamel Falcao a Robin van Persie, že vraj útok snov? Nuž na papieri a vo FIFA 2015 to vyzerá naozaj skvelo, ale ani jeden z nich nedokázal potvrdiť svoju povesť obávaného kanoniera. Rooney už dávno nie je ten buldog, ktorý doslova trhal trávu, keď sa rútil na súperovu bránku. RvP je, bohužiaľ, taktiež za zenitom a Falcao… strašný sympaťák a nehorázny dríč, ale EPL pre neho zrejme nebude tým pravým orechovým, a tak je len dobre, že sa po sezóne vracia späť do Monaca a snáď tam opäť nájde svoj strelecký inštinkt. Nakoniec ostala obrana, ale v tej sa vystriedalo toľko hráčov, že sa radšej zmienim iba o niektorých. Príjemným prekvapením boli mladíci Paddy McNair a Tyler Blackett, výkonnostne išiel hore aj Chris Smalling a taktiež v dobrom svetle sa ukázala aj nová posila Marcos Rojo. Phil Jones hral svoj štandard, ale jeho zákrok hlavou na zemi, pri šanci Girouda v zápase proti Arsenalu na Old Trafford sa určite zaradí medzi “highlighty“ sezóny. Na pravej strane suploval dvojpľúci Antonio Valencia, ktorý nesklamal, ale ani nijako neoslnil. Luke Shaw je jedným z adeptov na ocenenie smoliar sezóny, ale pokiaľ bol zdravý, tak ukazoval veľký prísľub do budúcna. Zaskakoval zaňho Daley Blind a treba povedať, že mu to tam šlo naozaj veľmi dobre. A na záver som si nechal hrdinu sezóny Davida de Geau. Nebyť tohto mladého Španiela, tak to konečné 4. miesto vôbec nemuselo byť a United mohli mať za sebou ďalšiu sezónu s prívlastkom katastrofálna. Zaslúžene vyhral ocenenie hráča sezóny v United a taktiež sa dostal do top 11-tky uplynulého ročníka EPL. Jeho výkony počas celého ročníka neustále vyzdvihoval aj LVG a určite si bol aj sám vedomý toho, že tento mladý brankár mu v podstate zachránil jeho prvú sezónu v MU. Vďaka svojim výkonom sa dostal do hľadáčika Realu Madrid a aj keď som očakával, že predĺži zmluvu v Manchestri, doteraz tak neučinil a vyzerá to, že jeho prestup do Realu, je už, bohužiaľ, iba otázkou času. Osobne ma to dosť sklamalo, ale aj takýto je futbalový život a obzvlášť v tejto dobe.
Na záver už dodám iba to, že to bol opäť jeden veľmi vzrušujúci ročník EPL, v ktorom sa od United očakával hlavne návrat na pozície zaručujúce účasť v Lige majstrov a na základe ich umiestnenia v top 4 sa dá tento cieľ považovať za splnený. Samozrejme, v samotnej predvádzanej hre je ešte potrebné vylepšiť niekoľko vecí, no so správnym doplnením kádra a po kvalitnej letnej príprave verím, že v nasledujúcej sezóne budú United zase bojovať iba o tie najvyššie priečky, kde nepochybne patria. A ešte jeden Ericov citát: „Futbal je ako sex. Ak nevydržíte 90 minút, u žiadnej nemôžete byt víťazom…“Veľká škoda, že ich ten Cantona nehovoril v latinčine 🙂
