A dosť!

 „A dosť! Musím so sebou niečo robiť!“ Deň, keď som vyslovila tieto slová si pamätám celkom presne. Vtedy som ani len netušila, ako mi zmenia život. Bolo to pred dvoma rokmi, dva týždne pred začiatkom školského roka, kedy som mala nastúpiť na gymnázium. Som mladé dievča, ktoré sa chce páčiť, pekne sa obliecť, vyzerať atraktívne. Okrem toho som sa chcela cítiť zdravo a fit.

V tom období som zo seba nemala dobrý pocit. Keď som si predstavila všetkých tých nových ľudí, ktorí na vás tak čudne pozerajú len preto, ako vyzeráte, nebolo mi dvakrát najlepšie. A poviem vám, nie je to naozaj to, čo by mladému dievčaťu zdvihlo sebavedomie. To naozaj nie. A tak som sa rozhodla zmeniť svoj život a začať sa uberať inou cestou, akou som kráčala dovtedy. Čiže asi najväčšou motiváciou bola nová škola. Ale samozrejme aj zo zdravotného hľadiska to bolo u mňa viac ako žiaduce.

Chudnutie som začala úpravou môjho jedálnička. Dnes už môžem potvrdiť vetu: „Všetko sa točí okolo stravy.“ Vylúčila som veľa obľúbených potravín z môjho jedálneho lístka, ale poviem vám, stálo to za to vzdať sa ich. 
Ak mám byť konkrétnejšia, tak som úplne vypustila chlieb, pečivo a múčne jedlá, cestoviny, zemiaky, sladkosti, sladené nápoje a mastné jedlá, takže žiadne rezne, hranolky a hamburgery z dnes tak veľmi obľúbených fastfoodov. Bolo by toho viac, ale to by som zaplnila asi polovicu tohto blogu, ak by som mala o tom všetkom rozprávať. Viem, že mnohí si teraz povedia: „Hej, teraz sa ti to už píše, už si frajerka.“ Áno, dnes už som. Ale nebolo to tak na začiatku, verte, že nie. A priznávam, že si dnes doprajem z času na čas niečo veľmi kalorické, veď aj ja som iba človek, napríklad takú čokoládu, len ma potom vždy hryzie svedomie, že som si to mohla odpustiť. Ale tak čokoláda je čokoláda :). „Cheatday“ mám hlavne vtedy, keď celý týždeň na sebe tvrdo pracujem, a tak sa cez víkend za to môžem takto odmeniť. Ale zas pozor, všetko s mierou.

Na začiatku môjho chudnutia som šport nebrala veľmi vážne. Keď som ale všade čítala, aké pozitívne účinky má pravidelné športovanie, rozhodla som sa začať chodiť behať. Ranné behy mám asi najradšej, neexistuje lepší pocit ako si ísť ráno zabehať. Všetci ešte spia, ste len vy, slúchadlá a vaše nohy, ktoré vás vedú stále bližšie a bližšie k vášmu cieľu. A vtedy si môžete povedať, že už ráno ste pre seba niečo urobili.

Chodila som aj do fitness centra, ale keď sa začali ozývať zdravotné problémy, musela som s tým prestať. Teraz som do toho opäť „spadla“ a je to skvelý pocit. Fitko navštevujem 3-krát týždenne, niekedy aj každý deň. Prišla som na to, že je to taká malá droga.

Spočiatku to u mňa bolo akési „všelijaké“, pretože som si vôbec neverila, že schudnem, keďže už predtým som párkrát zhodila niekoľko kíl, ale tie som za krátku dobu opäť nabrala naspäť. No prekvapivo sa doteraz držím a to ma posúva dopredu. Každý sa ma pýta, akú diétu držím. Ja vlastne žiadnu nedržím, beriem to už ako súčasť môjho životného štýlu. Stačí, ak trochu popremýšľame predtým, než niečo zjeme, či je to pre nás prospešné alebo nie. Podľa mňa by to dokázal každý, len to chce pevnú vôľu, chuť, čas a hlavne motiváciu! To je, myslím, základ. Bez podpory rodiny a kamarátov by som asi nedokázala tak veľa. Jedna pochvala, povzbudenie či dokonca aj obrázok dokáže človeka namotivovať tak, že si to neviete ani predstaviť. Do dnešného dňa som schudla 34 kíl, čo je pre mňa doposiaľ asi najväčší úspech. Ľudia na ulici, ktorí ma dlho nevideli, ma nespoznávajú, čo je neopísateľný pocit, a hlavne, ak okolo mňa prejdú neprajníci, ktorí sa mi v minulosti vysmievali len zato, ako som vyzerala a pritom ma vôbec nepoznali. Vtedy si poviem, že to všetko naozaj stojí za to! … a pokračujem ďalej :).

Kristína Jurkaninová, Gymnázium L.Stockela Bardejov