Rozhovor s Tomášom Hukom

Tomáš Huk, 20-ročný hráč FC VSS Košice a reprezentant Slovenska do 21 rokov, nám poskytol exkluzívny rozhovor.

Tak trochu klišé otázka hneď na začiatok – ako si sa dostal k futbalu?

,,Všetko to začalo keď som chodil do školy na Požiarnickú v Košiciach, tam sme mali dvakrát týždenne tréningy, v utorok a v piatok. Prihlásil ma tam otec a chodil som tam naozaj veľmi rád. To považujem za úplný začiatok. Potom som šiel do klubu KAC Jednota Košice, tam som prvýkrát zažil veľké množstvo turnajov. Nakoniec som sa vrátil do Steel Trans Ličartovce B a momentálne už pôsobím v MFK Košice…“

Aký je tvoj najväčší futbalový sen?

,,Keď som bol menší, priznám sa, že to bolo skôr vyhrať nejaké trofeje, ale momentálne mojim snom je živiť sa futbalom a zabezpečiť tak moju rodinu. Čím viac bude moja rodina zabezpečená, tým viac sa bude môj sen napĺňať. Samozrejme, aj keby sa pošťastili nejaké tituly, lebo poslednou dobou zisťujem, že hlavne keď sa vyhráva, je dobrá atmosféra v šatni a o to je to lepšie.“

Máš nejaký vzor vo futbale? Kto ťa inšpiruje?

,,Momentálne zo slovenskej reprezentácie to je Juraj Kucka a Martin Škrtel, pretože hráme v podstate na rovnakých postoch. Ale mojou najväčšou ikonou je Carles Puyol. Ten navždy ostane v mojom srdci.“

Na drese nosíš číslo 5. Prečo si si vybral práve to?

,,Keď som prišiel do A-mužstva MFK a trénoval tu Ján Kozák, toto číslo mi bolo pridelené. Ja už som mal toto číslo ale aj v doraste, tam sa rozdávali väčšinou podľa toho, na akom poste hráš – krajný obranca maj dvojku, stopéri mali väčšinou štvorku a päťku, no a ja som vždy chcel práve päťku, prišlo mi to také dôstojné číslo. A teraz je to už taká moja srdcovka.“

Ku koncu sezóny si hral na poste stopéra, no tréner Ján Kozák sa vyjadril, že najviac ti sedí pozícia stredového záložníka. Na ktorom poste sa cítiš najlepšie?

,,Lepšie sa cítim asi na stopérovi, pretože tá robota väčšinou príde za mnou, ale tréner Kozák ma dával na defenzívneho záložníka, kde sa taktiež cítim veľmi dobre. Možno pre mňa bude aj lepší, pretože nie som až taký vysoký a súperov tím má väčšinou nejakého vyššieho útočníka, ktorý sa môže presadiť hlavou. Ten záložník je pre mňa najlepší post.“

Máš nejaký predzápasový rituál, či už v šatni alebo priamo na ihrisku?

,,Rituál mi prednedávnom urobila moja priateľka, spravila mi video, a to si vždy pár hodín pred zápasom trikrát pozriem. Iný rituál ani nemám, snažím sa sústrediť priamo na dianie na ihrisku a bočné vplyvy odbúrať.“

Ako vnímaš momentálnu situáciu v košickom futbale?

,,Je to dosť ťažké hlavne pre futbalistov, pretože zo dňa na deň nás bombardujú nové správy a nikto nevie ako to bude ďalej pokračovať. Skoro každú polsezónu sa niečo mení, buď trénujeme tam alebo trénujeme inde, potom nemáme isté ihrisko, potom nie je istý ani klub a nie je to vôbec nič príjemné. Verím ale tomu, že práve to spadnutie do druhej ligy klubu pomôže, trochu sa zregeneruje, začne sa aj s financiami narábať rozumnejšie a klub sa vráti čo najrýchlejšie do prvej ligy. A samozrejme dúfam, že aj vďaka novému menu sa klubu vráti dávna sláva VSS Košice a začneme vyhrávať aj nejaké tituly.“

Táto sezóna bola pre teba určite prelomová, keďže si sa začal objavovať v základnej jedenástke MFK Košice a neskôr si sa stal dokonca jedným z hlavných pilierov defenzívy. Čo tomu predchádzalo?

,,Ešte keď som nehrával, bolo to pre mňa dosť psychicky náročné. To bolo za trénera Látala, presne po mojom zranení keď som mal zlomený členok. Tréner Látal prišiel do mužstva v čase, keď som sa začínal dostávať do formy. Pár zápasov mi ale nevyšlo a mal som pocit, že som sa v jeho očiach neukázal v tom najlepšom svetle a on si ma zapamätal ako nie až takého dobrého futbalistu. Nedostával som preto ani veľa šancí na ihrisku. Ku koncu som ale aj jeho mojimi výkonmi presvedčil, stále som na sebe makal, či už v posilňovni alebo na tréningoch a veril som, že sa to raz musí zlomiť. Všetko to je o tvrdej práci na sebe. Naviac, teraz, keď z tímu odišli hráči ako Kavka, Ostojić, či Bašista, ktorí boli doteraz v strede obrany a boli nenahraditeľní, tak to ostalo na nás so Zolim Žebíkom. Spadli sme tam akoby do pekla, museli sme sa chytiť a myslím, že sa nám to podarilo.“

Ktorú črtu, činnosť, alebo čokoľvek iné považuješ vo futbale za najdôležitejšie?

,,Určite psychiku, pretože tá veľmi vplýva na hráča. Dá sa ovplyvniť hlavne tvrdou robotou, pretože keď na sebe tvrdo makáte, máte zo seba aj lepší pocit a viac si veríte, veríte, že tá futbalová spravodlivosť a drina sa ukáže a to šťastie sa ku vám prikloní. Takže určite tvrdá práca a psychika.“

Začalo sa hovoriť o tvojom odchode z Košíc. Čo je na tom pravdy?

,,Momentálne rozmýšľam aj nad touto možnosťou, ale nemám žiadnu ponuku, takže vyzerá to tak, že ďalšiu sezónu budem hrať za VSS Košice, čo ma aj teší. Najmä tá zmena názvu klubu je príjemná a potešila aj mňa. Samozrejme mám nejaké plány, chcel by som pôsobiť v zahraničí, ale momentálne to nevidím reálne.“

Ktorý zápas bol pre teba doposiaľ v tvojej kariére najdôležitejší?

,,Jednoznačne zápas so Slovanom Bratislava túto sezónu, keď ma lopta dvakrát trafila a z toho boli dva góly. Dokázali sme ubrániť Slovan, čo bol neskutočný zážitok, samozrejme hrať pred toľkými ľuďmi, ktorí nás prišli podporiť. To bol pre mňa taký pamätný zápas, na ktorý do smrti nezabudnem.

Kde sa vidíš o 10 rokov?

,,Dúfam, že niekde v dome s mojou rodinou a s deťmi a s naším vysnívaným psom.:)“

A čo sa týka futbalu?

,,Verím, že niekde v zahraničí, kde je pekné prostredie. Najradšej by som asi šiel do Talianska, to by bolo pre mňa perfektné.“

Ďakujem ti za rozhovor. Držím palce v ďalšej sezóne.

,,Ďakujem aj ja.“