Umenie života spočíva v tom, ako si z dvoch možností vybrať tú tretiu…
Stredná škola. Hrubá čiara na životnej osi, zlom, kedy nechávame všetko bezstarostné a začíname sa formovať na ceste dospelosti. Výber školy – moment, ktorý možno rozhodne o našom budúcom povolaní a definuje to, čo chceme, a bude nás viesť tam, kam chceme. Ja som si vybrala gymnázium. V Bardejove bolo na výber hneď z niekoľkých možných alternatív, no chcela som to najlepšie. Rozhodla som sa preto pre Gymnázium L. Stöckela. Už v úvode musím podotknúť, že som typ človeka, ktorý si nevyberá vyšliapané cesty, pretože mám rada nové veci a výzvy. Vždy som bola zvyknutá naložiť si na chrbát trošku viac, ako je priemerná váha. A tu sa to zdvojnásobilo.
Naučiť sa jazdiť v dvoch smeroch naraz
V roku 2010 to bol piaty rok, čo som sa venovala tancu. S nástupom na novú školu prišli otázky a zdvihnutý prst, že keď chcem robiť jednu vec naplno, musím sa tej druhej vzdať. Lenže moja hlava si takýto postup vôbec nechcela pripustiť. A moje telo už vôbec nie. (Nie len) vrcholoví športovci vedia, že vzdať sa športu na určitý čas znamená abstinenčné príznaky a stavy športového „bezvedomia“. Vzdať sa ho natrvalo? Pre mňa by to znamenalo zabiť svoje druhé „ja.“ A to bolo jednoducho nepredstaviteľné. Len pri obyčajnej chrípke si telo povie, že už má dosť toho ležania a dáva vám to patrične najavo. Prestať so športom pre mňa znamená nechať si vziať kúsok svojej osobnosti, vypustiť polovicu energie, stratiť väčšinu nadšenia, ktoré máte v živote práve vďaka tomu, že sa niečomu permanentne venujete.
Knihy versus tanečná sála
Nie som jediná na svete, ktorá takto fungovala, ba sú ľudia, ktorí si zvolili ešte ťažšiu cestu, ale chcem len poukázať na to, že to otrepané klišé – „ keď sa chce, všetko sa dá“ – skutočne funguje. Prvý ročník bol záťažou na psychiku, hlavne zmena prostredia, noví spolužiaci a skúška, či vydržím nosiť dve rôzne batožiny rovnakej váhy. Boli chvíle, keď som si po tréningu sadla večer nad knihy, a musela som sa premáhať, aby som dobehla ostatných spolužiakov, ktorí mali na to celé popoludnie. Známky neboli vždy dokonalé, ale musela som prísť na fintu, ktorá mi to pomôže vylepšiť. Tá finta nebola ničím iným ako chcením. Všetko to síce bolo podchytené aj obdivom, ako to dokážem stíhať, no boli aj reči, či mi za to stoja piatkové večery v meste za barom. A vždy budem hrdo tvrdiť, že stáli a stoja. Mala som šťastie na spolužiakov, ktorí ma podporovali a chápali a za to som im neskutočne zaviazaná. Niektorí dokonca nevynechali ani jedno jediné vystúpenie a to bolo pre mňa skutočnou odmenou.
Keď nevládzeš – pridaj!
Druhý ročník prišiel aj s návalom učiva a priznávam, niekedy som búchala knihami o zem. Ale vždy je to o tom, ako si rozvrhnete čas. Výhovorky čas zabíjajú. A v športe predsa výhovorky hrajú proti nám. Našťastie existuje hnacia hmota a tou boli častokrát aj neprajníci a proti nim stálo moje vnútro. A môžem povedať, že lepšiu kombináciu som zvoliť nemohla.
Dnes mám čerstvo po maturách, prijímačkách na vysokú školu a čakám, na ktorom kilometri sa otvorí moja nová cesta. Neľutujem, že som si vybrala gymnázium, pretože škola ma zocelila, naučila učiť sa a hlavne motivovala vo viacerých smeroch. Skončila som ju úspešne a dokonca zo mňa neubudlo Neľutujem, že som nezahodila svoju tanečnú lásku len tak do koša (ono sa to naozaj nedá). Pre tých „gauč – lovers“ je to možno nepochopiteľné, ale ten, koho adrenalín posúva na lyžiach dole svahom a tep mu určuje tempo, ten, pre koho je bazén druhý domov, ten, ktorý má v telocvični prechodný pobyt, ten, ktorý na tanečnej sále necháva všetky svoje problémy – ten chápe aj bez zbytočných vysvetľovaní. Koniec koncov tanec je jazyk tela, nie slov.
Preto chcem odkázať všetkým, ktorí sa boja, že štúdium je nespojiteľné s akýmkoľvek koníčkom, tréningami a inými aktivitami – vždy je len na vás, ako nadelíte s časom. Aj keď pre mňa bolo 24 hodín niekedy skutočne málo, ráno svitla nová nádej. Niekedy je potrebné oprášiť to malé čudo, čo vo vás drieme, a tým je hlas vášho srdca. Rozumom nemožno riešiť všetky dilemy sveta.
A čo bude zajtra?
Keď mi dnes niekto položí otázku, čo bude s tancom popri vysokej škole, len sa usmejem. Lebo obaja vieme, že ma to nikdy úplne nepustí. Pretože my trochu „iní“ hľadáme spôsoby. Dôvody sú len veľkou brzdou v našom živote …
