Nočná mora Bernieho Ecclestonea sa tento rok stala skutočnosťou. O oboch tituloch je rozhodnuté ďaleko pred koncom šampionátu. Ťažko za túto situáciu viniť staronového šampióna Lewisa Hamiltona. Aj keď v posledných pretekoch v texaskom Austine stála pani šťastena práve pri ňom.
Napriek počasiu všetko po starom
V nedeľu to bol nakoniec deň Lewisa Hamiltona. Všetko ale mohlo byť inak. Hoci sa hneď po štarte prebojoval do čela štartového poľa a jeho jediní dvaja protikandidáti v boji o titul museli svoje preteky rozbiehať z nižších pozícií, titul sa začal pre neho rysovať v reálnych kontúrach až v záverečnej časti veľkej ceny. Potom, ako jeho prechodné pneumatiky do dažďa začali strácať výkonnosť, sa prepadol až na štvrté miesto. Pritom šancu postaviť sa na najvyšší stupienok mali v istých fázach pretekov tak Nico Rosberg, ako aj Sebastian Vettel. Obom však zničili preteky výjazdy bezpečnostného vozidla. Najlepšiu východiskovú pozíciu pre finiš mal nakoniec aj tak prvý z menovaných. O víťazstvo sa pripravil vlastnou chybou v devätnástej zákrute po jednom z mnohých reštartov v 47. kole. Práve tú využil Lewis Hamilton, aby sa prebojoval do čela pretekov. Na trať sa Rosberg stihol vrátiť ešte pred svojim krajanom, ktorý naňho až po šachovnicovú vlajku nepríjemne dobiedzal. Jeho ataky nakoniec ustál a paradoxne tak vydláždil cestu k titulu tímovému kolegovi. Piaty krát v tejto sezóne tak prišli títo traja v poradí, o ktorom sme už pred týždňom špekulovali ako o najpravdepodobnejšom.
Vyrovná sezónne rekordy?
O titule pre tento rok je tak rozhodnuté. Môžeme sledovať, či už teraz najlepší Angličan v histórii formuly 1 a jeden z najlepších britských športovcov vyšperkuje svoju najlepšiu sezónu v kariére a vyrovná sa najlepším jazdcom v tomto športe. Už teraz je jasné, že Michaela Schumachera a Sebastiana Vettela čo do počtu vyhratých pretekov v sezóne neprekoná. Môže sa im ešte ale vyrovnať. V absolútnych číslach by to znamenalo vyhrať všetky ostávajúce veľké ceny. Zároveň by získal najvyšší počet bodov v jednej sezóne. Ak sa na to pozrieme percentuálne, tak Alberto Ascari vyhral v roku 1952 tri štvrtiny veľkých cien (alebo 6 z 8) a Jim Clark o jedenásť sezón neskôr 70% (7 z 10). Medzi týmito dvoma je už spomínaný Schumacher, ktorý vo svojej najlepšej sezóne v roku 2004 vyhral trinásť pretekov z osemnástich (72,2%). Ostáva tak druhý Nemec, ktorý pred dvoma rokmi získal rovnaký počet prvých miest, ale jazdilo sa vtedy rovnako ako tento rok devätnásť veľkých cien. Pre Hamiltona je síce možné prejsť cieľom na prvom mieste aj v ostávajúcich troch veľkých cenách, ale už z jeho povahy vyplýva, že za rekordmi sa naháňať nebude. Zlomový bude pravdepodobne okruh v brazílskom Interlagose, ktorý najmenej svedčí jeho jazdeckému štýlu. Navyše Mercedes sa bude pravdepodobne sústrediť na zisk celkového druhého miesta pre Nica Rosberga.
Pred nami sú tak ešte tri veľké ceny. Niekto by povedal, že sa odjazdia len z povinnosti. Podobne ako majú ligové súťaže vo futbale, či hokeji predpísaný počet kôl, nikto na ich začiatku nevie, kedy spoznáme majstra. Samozrejme pre médiá je vždy najlepšie, keď sa o ňom rozhoduje až v posledných minútach. Nie však pre tých, ktorí sledujú hocaký šport pravidelne. Skúste sa opýtať zanietených fanúšikov, aké trýznivé je pre nich takmer štvormesačné čakanie medzi koncom a začiatkom sezóny. Do jazdenia v prvú novembrovú nedeľu, priatelia.
