Šesťdesiata šiesta sezóna formuly 1 je definitívne za nami. Lewis Hamilton ako keby po oslavách tretieho majstrovského titulu stratil dych. Jeho tímový kolega, ktorý sa ešte po rozhodujúcich pretekoch v Austine musel obávať o druhú priečku v šampionáte, následne vyhral všetko, čo sa dalo a snáď si trochu pred ďalšou bitkou o korunu budúcoročného šampióna pozdvihol sebavedomie. Stále sa však nevytratili isté pochybnosti nad všetkými jeho prvenstvami.
Čakanie na zázrak?
V Abú Zabí to síce Mercedes nespravil až tak okato ako v predchádzajúcich pretekoch. Možno aj pod vplyvom kritiky zo všetkých strán za to, že svojim jazdcom neponecháva voľné ruky v čase, keď je už o všetkom rozhodnuté. O čo teda ide? Opäť tie nešťastné zastávky v boxoch. Bol tu síce zo strany Lewisa Hamiltona náznak alternatívnej stratégie voči Nicovi Rosbergovi, ale pri jej realizácii vyzeral spolu so svojím inžinierom Petom Bonningtonom akosi bezradne. Ako keby len improvizovali namiesto vopred pripraveného útoku na prvé miesto. Východisková situácia bola rovnaká ako v dvoch predchádzajúcich veľkých cenách: po štarte z prvej rady sa oba Mercedesy zoradili za sebou v poradí Rosberg – Hamilton. Prvý mal podľa tímovej internej dohody právo zastaviť vedúci jazdec. Tak sa aj stalo v desiatom kole a hneď v ďalšom nasledoval aj Hamilton. Potom prišli druhé zastávky. Opäť ich z Mercedesu načal Nemec v okruhu s poradovým číslom 31. Rozdiel oproti predchádzajúcim pretekom bol ten, že rozhodnutie o tom, kedy pôjde na výmenu pneumatík jeho tímový kolega, nechali šéfovia Mercedesu na ňom samotnom a jeho inžinierovi. Prišlo teda k tomu, čo chcel Hamilton zrealizovať už v Mexiku a Brazílii: oddialenie zastávky v boxoch.
Jedna zastávka a dosť
Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Postupne však začal jazdec s číslom 44 na starých pneumatikách v každom okruhu strácať na svojho tímového kolegu čoraz viac desatiniek sekundy. Hamilton ale chcel na nich prísť až do cieľa. To by už mali za sebou 44 kôl a boli by na hranici životnosti, pričom časy na kolo by mohli byť pomalšie až o štyri sekundy oproti zvyšku štartového poľa. Reálne by tak bolo v ohrození aj možné druhé miesto. Ak to chcel spraviť Angličan takto, mal sa pokúsiť odsunúť už prvú zastávku v boxoch. Preto (správne) Pete Bonnington zamietol túto možnosť. Jednozastávkovú stratégiu pritom v nedeľu použil len jeden jazdec – Roberto Merhi. Ten ale začínal na tvrdšej zmesi pneumatík, ktorú vymenil na konci 24. Kola. Ale oproti ostatným strácal čas v každom jednom okruhu.
Mäkká alebo supermäkká?
Kým došlo k dohode medzi jazdcom a jeho inžinierom, ubehlo už desať kôl od Rosbergovej zastávky v boxoch. Otázkou dňa nakoniec bolo prečo mechanici namontovali Hamiltonovi na zostávajúcich štrnásť kôl opäť tvrdšiu sadu pneumatík. Mercedes sa hneď po pretekoch od tohto rozhodnutia dištancoval. Nakoniec sa ukázalo, že rozhodnutie spravil opäť Pete Bonnington, ktorý sa po skúsenostiach z prvého stintu obával, že to supermäkká zmes do konca pretekov nevydrží. Pneumatiky v ňom totiž strácali svoju výkonnosť už po piatich kolách. V závere pretekov by táto situácia kvôli ľahšiemu autu nastala o niečo neskôr. Navyše majster sveta mal k dispozícii už len pneumatiky, ktoré mali za sebou tri kolá v kvalifikácii. Podobnú taktiku použil aj Sebastian Vettel, ktorého pneumatiky začali na konci pretekov strácať rýchlostnú výhodu po desiatich kolách. To bol hlavný dôvod, prečo boli na monopost Mercedes namontované pneumatiky s mäkkou zmesou. Problém ale nastal v tom, že Hamilton si pri naháňaní vedúceho jazdca približne v 47. kole odrovnal svoje nové pneumatiky a začal strácať aj na tvrdších pneumatikách.
Prvoradý je tím
Či by nakoniec dokázal Lewis Hamilton na super mäkkej zmesi predbehnúť Nica Rosberga sa už nikdy nedozvieme. Aj po Rosbergovom treťom víťazstve v rade však ostáva na jazyku akási pachuť z toho, že nebolo všetko tak, ako sa nám to Mercedes snaží prezentovať. Staronový majster sveta mal mať výhodu v podobe novšej pohonnej jednotky, pretože tá Rosbergova bola poškodená hneď pri jej nasadení v Monze. Čo ale v Mercedese nikdy nepovedali nahlas bolo to, že obaja jazdci odjazdili preteky s motorom v šetriacom móde (čo tiež asi nie je dobrá správa pre fanúšikov Ferrari). Mali totiž zakázané čo i len krátkodobo zvýšiť výkon motora. Podľa vedenia Strieborných šípov, po skúsenostiach z minuloročných pretekov v Bahrajne a Španielsku, kde túto fintu šikovne využil Hamilton, by to bolo voči Rosbergovi nespravodlivé. A ako povedal Toto Wolff, nebude pre neho problém ukončiť zmluvu s niektorým z jazdcov, pokiaľ nebudú dodržiavať tímové dohody. Určite si na konci sezóny vydýchol, pretože trenice medzi oboma jazdcami, ktoré sa ako tak darilo držať za zavretými dverami, sa podpísali aj v napätej atmosfére v celom tíme Mercedes. Opäť sa teda ukazuje, že udržať vedľa seba dvoch vyrovnaných jazdcov je z dlhodobého horizontu takmer nemožné. Dvakrát sa už o tom presvedčil Ron Dennis a určite by o tom vedel rozprávať svoje aj Frank Williams.
Čaká nás podľa všetkého zaujímavá sezóna. Ukazuje sa ale, že to opäť bude boj v zákulisí. Pretože technický náskok Mercedesu je taký veľký, že k zmene na prvých miestach asi dôjde až v roku 2017, keď sa budú výraznejšie meniť technické pravidlá.
Do jazdenia v posledný zimný marcový víkend, priatelia.
