Horúce leto dalo nielen prírode, ale aj mnohým z nás zabrať, a tak nie div, že sme myšlienky na cvičenie či akékoľvek iné športové aktivity zaháňali a potláčali tak hlboko, aby im ani len neprišlo na um objaviť sa v čase najväčšej páľavy. Jeseň bola istým vykúpením a pomaly sme sa dostávali do normálu. Aj toho bežného, aj športového. No kým sme si mnohí ako tak zvykali na opätovné pravidelné návštevy fitka, Dagmar Liptáková, niekoľkonásobná majsterka sveta a Európy v tlaku na lavičke, už tvrdo zarezávala. Čakala ju totiž súťažná jeseň, a tu nechať niečo len tak na náhodu sa nevypláca. Činky sú totiž ťažký a nekompromisný súper.
Majstrovstvá sveta v benchpresse EQ (v tlaku na lavičke v drese) v portugalskom Porte v dňoch 9. – 14. novembra 2015 zvládla s prehľadom. V kategórii do 67,5 kg si výkonom 130 kg vybojovala prvé miesto a v celkovom hodnotení skončila tretia. Na otázku, či sa necítila na viac, sama priznala, že pre ňu samotnú je to málo. Bola vo výbornej forme a vie, že by dala aj 135 či 137kg, ale to už nie je jej cieľ. O to viac, že 130kg jej v tejto súťaži stačilo. Má už zatlačených 140,5kg, čo je aj jej osobný rekord, a na jeho prekonanie si ešte musí čo-to odtlačiť. Dodáva, že dnes jej už nestačí byť prvá, nie je to jej prvotný cieľ, dôležitejšie je prekonať samú seba, ísť až za vlastné hranice.
Po týchto majstrovstvách však prišla nepríjemná správa – trombóza. Čakala ju však nielen liečba, ale aj ďalšie súťaže, ktorých vzdať sa nie je pre športovca až také jednoduché. A Dada sa ich ani nevzdala.
Medzinárodný vianočný pohár v tlaku na lavičke a mŕtvom ťahu v Terchovej 5. decembra 2015 absolvovala až po skončení liečby a so súhlasom lekára. Vyplatilo sa, veď v raw bench (tlak na lavičke bez dresu) zatlačila 90 kg, čo jej prinieslo 2. miesto a v EQ bench svojich tradičných 130 kg, a teda si opäť uchmatla 1. priečku.
Posledná jesenná (či už takmer zimná) súťaž ju čakala v susednom Česku. Bol to 14. ročník pohárovej súťaže v tlaku na lavičke Olomoucký silák, ktorý sa konal 12. decembra 2015. V ženskej kategórii bez rozdielu hmotnosti zvládla v RAW-ke 95 kg a opäť si odniesla 1. miesto.
Po chorobe sa akosi viac sústredila na raw bench (bez dresu), pretože špeciálny dres vyvíja na telo, a teda aj na cievy väčší tlak a to už nechcela riskovať. Okrem toho súťaženie bez dresu prináša menej stresu, keďže nepotrebuje okolo seba toľko ľudí, ktorí by ju doň doslova nasúkali. So smiechom dodáva: „Prídeš, ľahneš, zatlačíš činku a ideš.“ J
Dnes je viac naladená na súťaženie v RAW-ke, ale to bude záležať aj od toho, ako bude poslúchať zdravie a čo prinesie kalendár súťaží na rok 2016.
Takáto bola teda súťažná jeseň Dagmar Liptákovej. Za týmito úspechmi je mnoho tvrdej driny, odriekania, sebadisciplíny, no stojí to všetko zato. Ako bonus sa Dada môže pochváliť skvelou postavou, ktorú by chcela mať asi každá žena. No naša zlatá Dada má tých bonusov viac. Ak totiž hovorím zlatá, mám na mysli nielen mnoho zlatých medailí, ktoré si odnáša takmer z každej súťaže, ale najmä jej vnútro, jej srdce. Nedá sa asi ani spočítať, koľkým ľuďom pomohla a pomáha pri cvičení, či už po autonehode, pri rôznych zdravotných problémoch alebo len tak, kvôli peknej postave.
Dade do nového roka a nového športového obdobia želáme veľa zdravia, osobných a športových úspechov a nech jej večný optimizmus a dobrá nálada vydržia navždy.
