Šarvanci a lobda

Kde bolo tam bolo, a kde bol náš protagonista Robko, tak tam nebolo…

V jedno krásne marcové odpoludnie sa partička šarvancov vybrala hrať futbal pred školu. Hlavným problémom bolo, že loptu priniesol iba Robko. Chalani však mali dohodu, že nikto si dnes s Robkom nezahrá, lebo všetkých len podvádza a klame. Jediný, ktorý Robka verejne nesúdil, bol Andrejko. Riško a Igorko začali spriadať plány, že keď sa na Robka vykašlú, tak jeho tá lopta omrzí a potom si môžu začať hrať bez neho. S čím však nepočítali, bola charakternosť Andrejka, ktorý im hneď a zaraz povedal: „Mám rád futbal ako taký a zahrám si ho len s tým, kto má loptu.“ Ani nevedeli ako a Andrejko si už prihrával na ihrisku s Robkom.

Po asi štyroch minútach si Radko spomenul, že mu Robkova mamka minule požičala 2 eurá na maľovanky. A teda, aby nebol nevďačný, rozhodol sa aj on, že sa pripojí k Robkovi a Andrejkovi. To sa celkom nepáčilo Igorkovi, ktorý začal na všetkých vrieskať a obviňovať ich, že túto búdu na neho ušili.

Olej do ohňa prilial aj Béla, najstarší šarvanec na dvore, ktorý čo chvíľa pôjde na druhý stupeň. Rozhodol sa teda, že si zahrá aj s Robkom, hoci to pôvodne vehementne odmietal. „Keby to tak vedela tvoja mamka!“ povedal mu Igorko.

Riško sa ešte snažil presviedčať prelietavcov na návrat, sľuboval im, že im jeho známy prinesie z Bruselu čokoládu. Nezabralo.
Nakoniec sa Riško s Igorkom dohodli, že hoci nemôžu hrať, tak aspoň budú pozerať videá na Youtube o tom, ako sa má futbal hrať a budú Robkovi do všetkého kibicovať.

Celú parodickú situáciu pozoroval neďaleko stojací Boris, ktorého však viac ako futbal vždy zaujímalo nežné pokolenie.

No a na úplnom okraji ihriska stál malý Marián, ktorý futbal považoval za dekadentný šport a keby bolo podľa neho, tak je dávno zrušený. Viac ako guľatá lopta ho totiž uchvátilo štúdium historických análov.