Tak ako divák sediaci na galapredstavení v divadle by mal byť niečím prekvapený a ohúrený, tak vy, milí čitatelia, ako už bude zvykom spoza piva, budete prekvapení, že zase raz sa budem venovať všetkému a hentomu a ničomu a nakoniec aj tak skončíme všetci pri pive. Veď slovenská klasika.
Predstavte si, že ste Robo Kaliňák a dostanete lístky na Verdiho Aidu v prvom rade, kus na kraji, ale so stále sympatickou…dajme tomu…že štyridsaťosmičkou (rozumej vek). A takto sme sa dnes, ako každý ligomajstrový večer, zošli (ne)kompletní ako zostavou tak aj rozumovo v Plzeňskom dvore spoza piva a pivnej slámy, poniektorí aj nejaký ten vývar, niekto cibuľa v peňaženke a niekto nezaplatený intrák, niekto s polčasovým meškaním, niekto zase raz s nedodržaným sľubom, že už nekuri bo bul na prednaške o zdravej strave a tam bula pekná baba…no ma frajera, stareho…a nakoniec aj s jedným novicom. A Batmanom. Takže sme jak Kaliňák, lebo tiež sedíme v prvom rade na kraji, ale dá sa.
Zase raz však o všetko a o ničom rozhodovala Robova pověstná kostka, ktorá určila poradie na tipy pre dnešné dvojzápasy, to však vám veriacim a neveriacim povie asi toľko, čo nominácia na Debila týždňa pre maďarsko-poľsko-slovenského junáka z Fakulty Smažených Syrov. Avšak aby som prešiel aj k fodbalu…
Ako som predpokladal, veril som Atléticu na gól (Ferovi už menej, skôr Toňovi Griezmannovi), no predpoklad výhry 3:1 mi ušiel len o vlások. Vravím však, že ak by Atletico nehralo 60 minút o muža v poli menej, dva góly s určitosťou nedostane, to akože Sulino niekedy podporí Merkelovej migračnú politiku. Samozrejme nechýbalo typické herecké predstavenie na oboch stranách, kartový mariáš hodný tak V. ligy šarišskej skupiny niekde v Ražňanoch proti Dlhej Lúke, ale veď na zápasy španielskych gigantov sme si v posledných rokoch zvykli. Keby som nemal v pozadí Jardu Bosáka, tak isto by som z toho mal Verdiho Aidu. Koniec koncov, výsledok očakávaný, hra očakávaná, a ja samozrejme stále nechcem ani jedno mužstvo v semifinále. Ale čo narobíte s prašivým fanúšikom Realu, ktorého baleťáci po 4 rokoch vyhrali v Barcelone ligový zápas?
Aby som dokončil, Maťko prvýkrát v živote vyhral 5 korún za víťazný tip v Mníchove (mojich posledných, fňuk), Janík nám zase raz spieval niekde v Oulu na erazmackej karaoke, ale stále verí, že stihne prvé finále Ligy majstrov s nami v Brne (Janko, držíme Ti všetci palce v karaoke, ukáž im, kto je najlepší kaka(h)ovník). A nám ostaným ostali len peňaženky a oči pre plač.
PS: A ešte k titulu. Aspoň že Robko nám vyzval celý pravý aj ľavý breh Klusáčkovej a nik sa v širokom chotári jemu nevyrovnal.
Dovidenia a doskakavenia, čitatelia!
