Minule nám svoj príbeh napísala mladá bardejovská atlétka Zuzana Karaffová, dnes nám svoj príbeh priblíži ďalšia mladá športovkyňa z Horného Šariša, konkrétne hráčka miestneho Partizána Bardejov a čerstvá víťazka Slovenského pohára žien vo futbale, Daniela Hovancová.
Som dievča z chlapčenskej futbalovej rodiny. Starší bratia a bratranci hrávali za mládežnícke tímy v Bardejove, a tak jedinou možnosťou, ako tráviť s nimi čas, bolo pripojiť sa k nim. Boli to oni, ktorí ma motivovali a chcela som byť ako oni, vyhrávať zápasy, turnaje, tituly.
Brány mojej skromnej kariéry sa otvorili v OŠK Kľušov, kde som medzi chlapcami v žiackej kategórii strávila 2 roky. Aj keď som mohla s nimi ešte rok pokračovať, na krajskom turnaji základných škôl medzi dievčatami ma oslovili s ponukou hrať ligu žiačok v Stropkove. Ak som sa chcela vo futbale ďalej rozvíjať, ponuku som prijala a odohrala jeden rok medzi žiačkami. Po skončení sezóny sa vytvorilo na východe družstvo žien, ktoré tvorili mladé dievčatá doplnené aj staršími a skúsenejšími hráčkami. Zastrešil nás F.O. Ajax Pakostov a odohrala som tam tri sezóny.
Prvá sezóna bola veľmi úspešná, pretože sme dokázali takmer suverénne zvíťaziť v 2. lige žien a postúpiť do najvyššej súťaže. V halovej sezóne sme získali aj titul Majstra Slovenska v halovom futbale junioriek.
V druhej sezóne sme sa predstavili v prvej lige a na halových majstrovstvách sme obsadili 3. miesto v kategórii žien. V jarnej časti, žiaľ, prišlo zranenie členka, ktoré sa obnovovalo a v podstate mi prinieslo ročnú pauzu, takže som si v ďalšej sezóne veľa nezahrala. Avšak v tom čase sa v Bardejove hovorilo o vytvorení ženskej zložky Partizánu a po doliečení zranenia som začala trénovať už v Bardejove. Pri ponuke prestupu som ani sekundu neváhala, veľmi som chcela hrať „doma“. Predsa len, v Pakostove bol pre mňa každý domáci zápas ako keby vonku.
S Bardejovom sa nám podarilo v druhej sezóne našej existencie postúpiť do 1. ligy. Káder Bardejova tvorilo iba niekoľko hráčok, ktoré, tak ako ja, mali s futbalom predošlé skúsenosti, zvyšok tímu začínal úplne od nuly. Preto neopísateľná radosť bola na mieste. Oslavy boli nezabudnuteľné, ako keby len včera.
Do prvej ligy sme potrebovali vytvoriť aj tím junioriek, a tak sme sa posilnili mladými šikovnými dievčatami. V premiérovej sezóne ženy aj juniorky dokázali získať druhé miesto, čo bolo naozaj veľkým úspechom. Preto vysoké nároky na začiatku tejto sezóny boli patrične na mieste.
V prebiehajúcej sezóne nám konečne prial žreb v Slovenskom pohári, zároveň sa nám podarilo cez dve kolá a semifinále postúpiť až do finálového stretnutia. Súperom nám bol ŠK Slovan Bratislava. Na tento zápas sme sa dôkladne a zodpovedne pripravovali, verili sme, že máme veľkú šancu uspieť. Slovan má z nás asi ťažkú hlavu, z troch vzájomných zápasoch dokázal získať iba 1 bod a tak sme cítili sčasti aj psychickú pohodu.
Finálový zápas sa konal na miestnom štadióne v Jaslovských Bohuniciach. Organizácia stretnutia bola na vysokej úrovni, ihrisko precízne pripravené a počasie hodné luxusu. Najlepšie podmienky pre futbal. Isteže, spočiatku bola aj nervozita, motýle v bruchu, pocit zodpovednosti (na stopérskom poste 😉 ). Ale pred zápasom sme si povedali, že taká chvíľa sa už nemusí nikdy zopakovať, finále pohára sa nehrá každý deň. Nemali sme čo stratiť, mohli sme iba získať. Do zápasu sme chceli dať všetko, celé svoje ja aj srdiečko, pretože iba víťaz ostane v pamäti.
Zápas mal všetko, čo má finále mať. Nasadenie, rýchlosť, súboje, šance, vysokú technickú úroveň, bojovnosť, ba dokonca miestni aj kluboví fanúšikovia vytvorili zázračnú atmosféru. Aj keď sme inkasovali prvý gól, nevzdali sme sa a chceli sme hrať ešte lepšie. Dokázali sme do polčasu vyrovnať a gól do šatne nás posadil na koňa. V druhom polčase sme pridali ďalší gól a vtedy sme videli, že úspech je na dosah. Šance boli na oboch stranách, ale výsledok sme dokázali ustrážiť a po záverečnom hvizde rozhodkyne vypukla pravá a úprimná radosť z víťazstva. Avšak stále sme si neuvedomovali, čo sme dosiahli.
Po skončení zápasu sme sa vybrali na finálový zápas rovnakej súťaže mužov medzi Trenčínom a Slovanom. V polčasovej prestávke sme sa na trávniku ukázali aj s trofejou a zatlieskalo nám 8 a pol tisíca ľudí. Krásny to zážitok, poviem vám. Avšak, aj takýto úspech je potrebné niekedy hodiť na čas za hlavu a venovať sa posledným kolám v lige, pretože teoreticky sme ešte stále v hre o titul. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, možno sa bardejovské dievčatá budú tešiť z historického double.
Futbal mi veľa vzal, množstvo času stráveného na tréningoch, zápasoch, cestovaním, množstvo zranení, či celé letá odmakané na každodennej príprave. Ale takýto úspech a nezabudnuteľné zážitky sú dôkazom toho, čo mi futbal vracia späť. Ten pocit, keď pred finále znie štátna hymna a so slzami šťastia v očiach ju nemáte síl dospievať, vo mne ostane zrejme do konca života.
Autor: Daniela Hovancová
