V našich komentároch k pretekoch F1 som sa venoval hlavne boju o majstrovský titul, hoci kráľovná motoršportu ponúka oveľa viac tém. Odkedy píšem na tieto stránky, vždy to bol len súboj medzi dvoma jazdcami. Prvé dva tituly si odniesol Lewis Hamilton. Do tretice sa radoval jeho tímový kolega. Na obed v prvý decembrový piatok, tesne pred svojou korunováciou, však čerstvý majster sveta šokoval celý motoristický svet. Nico Rosberg ukončil svoju kariéru pilota formuly 1. A tak som sa rozhodol, že posledný článok v tomto roku bude venovaný práve jemu.
Pokračovateľ rodinnej tradície
Nico sa narodil len štyri dni po víťazstve Keke Rosberga v Detroite v roku 1985, ktoré bolo zároveň jeho predposledným v F1. To, že Nicov otec bol majstrom sveta v roku 1982 ste sa mohli dočítať už aj na týchto stránkach. Stal sa ale prvým šampiónom F1, ktorý mohol v nedeľu k rovnakému titulu zablahoželať svojmu synovi. História síce pozná ešte jednu dvojicu šampiónov otec-syn, ale keď v roku 1996 získal Damon Hill svoj jediný titul, bol jeho otec Graham už 21 rokov po smrti.
Je úplne prirodzené, že Nicov otec stál už od začiatkov pri každom kroku kariéry svojho syna. Niektorí kritici, medzi ktorých patrí aj Lewis Hamilton, na to poukazujú s tým, že hlavne vtedy to vďaka otcovým peniazom a konexiám mal omnoho ľahšie, ako jeho rovesníci. Svoje neskoršie úspechy si však musel tvrdo vybojovať a vo vyšších kategóriách slávne meno vytváralo skôr dodatočný tlak, ako by bolo výhodou.
Gény nezaprel
Dalo by sa povedať, že Nico Rosberg bol prvým jazdcom novej éry v novom miléniu, keď tímy začali do kokpitov púšťať čoraz mladších jazdcov. A mohla za to možno trochu aj náhoda. Jednou z odmien, ktorú vypísala automobilka BMW pre víťaza nemeckého šampionátu školskej formuly BMW v roku 2002, bol aj test monopostu F1 s tímom Williams, ktorému Bavori vtedy dodávali svoje motory. Veľký deň pre Nica prišiel 4. decembra 2002, keď si vo Williamse FW24 odkrúžil 38 kôl na okruhu v Barcelone. V sedemnástich rokoch bol v tom čase najmladším jazdcom, aký dovtedy testoval formulu 1. Ale napriek tomu zanechal na technikov Williamsu veľký dojem. Je to o to viac prekvapujúcejšie, keď si uvedomíte, že Nico prešiel rovno z formuly BMW, ktorej motor pôvodom z motocykla, mal výkon 140 koní do Williamsu s výkonom viac ako 900 koní. Aj tu všetko samozrejme prebiehalo pod dohľadom Kekeho. Svoj primát najmladšieho testovacieho jazdca si udržal až do príchodu Maxa Verstappena do F1 pred dvoma rokmi.
V predsieni F1
Presne rok po svojom debute s monopostom F1 si ho Sir Frank pozval na testy opäť. Tento raz sa odohrali v Jereze a Nico jazdil dva dni spolu s iným synom majstra sveta Nelsinhom Piquetom. Ďalšiu šancu dostal o mesiac v Barcelone. V roku 2005 už štartoval v novozaloženej sérii GP2, ktorá nahradila dovtedajšiu formulu 3000 a stala sa neoficiálnou druhou ligou pretekov monopostov. V apríli ho navyše tím Williams menoval svojím oficiálnym testovacím jazdcom, čo vtedy keď ešte nebolo v F1 obmedzené testovanie, znamenalo, že s autom F1 odjazdil počas sezóny niekoľko tisíc kilometrov.
V GP2 Nico prvý krát v kariére neštartoval v tíme svojho otca. Nemalo to naňho ale žiadny negatívny vplyv, pretože Keke jazdil na každé preteky svojho syna a bol mu tak vždy nablízku s dobrou radou. Rozhodnutie o šampiónovi v GP2 padlo až v záverečných pretekoch v Bahrajne, do ktorých išiel Nico s trojbodovým náskokom pred testovacím jazdcom Renaultu Heikkim Kovalainenom. Nico obidve jazdy vyhral a stal sa tak prvým víťazom šampionátu GP2. A keďže pravidlá tejto série nedovoľujú jazdcovi obhajovať svoj titul, mohol sa Nico presunúť už len do vyššej kategórie. A tou je formula 1.
Učňovské roky vo Williamse
V teste, ktorý vo Williamse dávajú všetkým novým jazdcom a v ktorom sa posudzujú všeobecné schopnosti a inteligencia, dosiahol Nico Rosberg najlepšie bodové skóre v histórii tímu. Sir Frank Williams tak ani na chvíľu neváhal a so synom svojho bývalého majstra sveta podpísal zmluvu pre rok 2006. Zároveň však prišiel o motory a štedrú podporu BMW a to bol začiatok pomalého úpadku tradičného anglického tímu. V F1 debutoval na okruhu, kde bol pred pár mesiacmi korunovaný šampiónom GP2. V Bahrajne ale hneď na štarte prišiel o predné krídlo a prepadol sa až na chvost štartového poľa. Napriek tomu sa nevzdával a odmenou mu boli prvé dva body za siedme miesto a najrýchlejšie kolo hneď v jeho prvých pretekoch v F1, ktoré dosiahol ako najmladší jazdec v histórii.
Ďalšie úspechy už ale neprichádzali tak rýchlo. A to napriek tomu, že pre rok 2007 si Frank Williams zaistil dodávku motorov Toyota. Prvé pódium prišlo hneď v úvodných pretekoch sezóny 2008 v Austrálii. V Singapure v tom istom roku pridal aj druhé miesto, pričom sa prvý krát v pretekoch povozil aj na prvom mieste. Rosbergova loajalita k Sirovi Frankovi však nebola bezhraničná a potom, ako mu vypršala zmluva, kývol na ponuku Rossa Brawna, ktorého tím v roku 2009 získal oba tituly.
Pod dohľadom veľmajstra
Ten spolu s Michaelom Schumacherom začal na základoch BrawnGP budovať továrenský tím Mercedes, ktorý sa po 54 rokoch rozhodol pre návrat do F1. Pri sedemnásobnom šampiónovi sa malo ukázať, či Nico Rosberg má potenciál pre úspešnú kariéru jazdca F1. Obaja Nemci boli jazdecky podobné typy, keď sa nedostatok talentu snažili nahradiť tvrdou prácou. Schumacher sa do F1 vrátil po trojročnej prestávke, ale už si nemohol dovoliť zmluvu, ktorá by mu zaručovala pozíciu tímovej jednotky. V jeho neprospech hral aj vek, keď svoju kariéru obnovil po štyridsiatke. Ale Nico mohol v garážach Mercedesu zblízka študovať prípravu legendy tohto športu. Na druhej strane mohol vidieť ako fanúšikovia rýchlo zabúdajú na úspechy, ktoré Schumacher dosiahol predtým a možno už vtedy si uvedomil, že svetská sláva je vlastne len poľná tráva.
Bilancia za tri roky spoločného pôsobenia u Strieborných šípov nakoniec dopadla lepšie pre Nica Rosberga vo všetkých dôležitých štatistikách: 324:197 na body, 5:1 v pódiových umiestneniach, 2:1 v najrýchlejších kolách, 1:0 vo vyhratých kvalifikáciách a 1:0 na víťazstvá.
Vytúžené prvé víťazstvo sa mu teda podarilo získať až v treťom roku v strieborných farbách na Veľkej cene Číny 2012. Toto prvenstvo bolo zároveň prvým pre Mercedes od roku 1955, keď sa po udalostiach v Le Mans stiahol z F1. Na konci sezóny mal na svojom konte presne toľko účasti vo veľkých cenách ako jeho otec na konci kariéry. Keke mal ale vtedy o štyri prvé miesta viac a titul majstra sveta k tomu.
Finále so zlatou bodkou
V ďalšej sezóne nastal konečne obrat. Mercedes konečne postavil konkurencieschopné auto, ktoré bolo rýchle najmä v kvalifikáciách. Michael Schumacher po skončení zmluvy definitívne odišiel na pretekársky dôchodok a do tímu prišiel Rosbergov starý známy z pretekov motokár a formuly 3 Lewis Hamilton.
Nico Rosberg bol však stále, najmä medzi novinármi, podceňovaný. Hneď v prvej spoločnej sezóne získal Angličan viac bodov, ako Nemec, hoci Rosberg získal viac víťazstiev. O rok prišla zmena pravidiel, vďaka ktorým sa Mercedes stal pre ostatných neprekonateľný. V novej turbohybridnej ére vyhrali Strieborné šípy za tri roky 51 z 59 pretekov. V týchto troch rokoch Nico zbieral plody svojej práce pre Mercedes a dosiahol svoje najlepšie výsledky. Zároveň sa odohrala aj jedna zmena: na preteky prestal so synom chodievať Keke Rosberg, aby mu doprial viac pokoja na sústredenie sa.
Dvakrát prehral súboj o titul so svojím odvekým rivalom. Nica Rosberga však dva prehraté šampionáty prinútili ešte viac na sebe pracovať. Až tento rok sa misky váh konečne preklopili na jeho stranu. Svoj titul získal rovnakým spôsobom ako Alain Prost v McLarene v roku 1989: aj vtedy mal Ayrton Senna na konci sezóny viac víťazstiev, ale šampiónom sa Brazílčan po kontroverznej havárii v predposledných pretekoch nakoniec nestal. Tak to už ale chodí, nielen v F1. História sa totiž nepýta ako, ale kto.
Nie len jazdec
Práve s érou McLarenu na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia je porovnávaný súčasný tím Mercedes. Lewis Hamilton má v ňom hrať rolu Brazílčana, zatiaľ čo Nico Rosberg býva stotožňovaný s profesorom Prostom, ktorý jazdil viac hlavou, akoby sa mal spoliehať na svoj talent. Práve inteligencia je to, čím Nemec prevyšoval ostatných v jazdeckom poli. V roku 2005 dokonca absolvoval prípravný kurz na štúdium aerodynamiky na Imperial College v Londýne. Vyrastal v kozmopolitnom Monaku, takže je pre neho prirodzené, že plynulo rozpráva po nemecky, francúzsky, anglicky, taliansky, španielsky a dokonca sa učí aj otcovu fínštinu. Keke sa s ním v detstve po fínsky nerozprával zámerne, pretože usúdil, že pre jeho kariéru nebude tento jazyk potrebný. V motokárach jazdil pod fínskou vlajkou keďže má fínske občianstvo. Ale FIA predložil nemecký pas, ktorý má po matke, a tak vo formulových pretekoch už jazdil s nemeckou pretekárskou licenciou.
Odchod na vrchole
Väčšina jazdcov vám povie, že najťažšie v F1 je vyhrať prvé preteky. A potom prvý titul. Nico Rosberg to mal však vymyslené trochu inak. Päť dní po posledných pretekoch v predvečer svojej korunovácie svetu oznámil, že v F1 ho už nikdy jazdiť neuvidíme. Len Nigel Mansell na svoj prvý titul čakal viac sezón a musel vyhrať viac pretekov ako Nico Rosberg. A rovnako ako on, ani Nemec svoj titul obhajovať nebude. Svet sa doteraz snaží prísť na to, prečo sa Nico Rosberg takto náhle rozhodol zavesiť prilbu na kliniec. Sám nám to možno po čase prezradí. Fanúšikom tak ostanú v pamäti okrem titulu majstra sveta jeho tri víťazstvá v rade v Monaku, či sedem víťazstiev v rade z konca minulej a začiatku tohtoročnej sezóny, ktorými sa zaradil medzi najväčších jazdcov histórie. Tak teda veľa šťastia v ďalšom živote, Nico!
Nico Erik Rosberg
Dátum narodenia: 27. júna 1985, Wiesbaden, Nemecko
Bydlisko: Monako
Ženatý, manželka Vivian Sibold, dcéra Alaïa
Majster sveta: 1 x
Držiteľ Trofeje Lorenza Bandiniho 2011 za pozoruhodný počin v motoršporte
Pohár FIA za najviac víťazných kvalifikácií v roku 2014
Víťaz DHL Fastest Lap Award za najviac najrýchlejších kôl v roku 2016
Počet štartov: 206 (najviac nepretržitých štartov od začiatku kariéry)
Počet víťazstiev: 23
Počet najrýchlejších kôl: 20
Počet víťazných kvalifikácií: 30
Počet získaných bodov: 1594,5
Prvé preteky: Veľká cena Bahrajnu 2006
Prvé víťazstvo: Veľká cena Číny 2012
Hobby: tenis, futbal, turistika, backgammon
Obľúbené jedlo: Pasta Aglio Olio
Idoly: Mika Häkkinen
Najmladší jazdec, ktorý získal najrýchlejšie kolo v pretekoch: 20 rokov, 258 dní (Veľká cena Bahrajnu 2006) – rekord mu vzal Max Verstappen na Veľkej cene Brazílie 2016
1996
Minikart, League Côte d’Azur, 1. miesto
1997
Minikart, Trophe de France, 1. miesto
Trophe Jerome Bernard, 1. miesto
Trophe de France des Constructeurs, 2. miesto
1998
Motokáry, ICA Junior
North American ICA Junior Karting Championship, 1. miesto
Italian ICA Junior Karting Championship – 1. víťazstvo, 2 x 3. miesto
1999
Motokáry, ICA Junior
Italian ICA Junior Karting Championship – 2. miesto, 1. víťazstvo
ICA Junior European Karting Championship – 4. miesto, 1 víťazstvo v kvalifikácii
German Open Championship
2000
Motokáry Formula A, tím mbm.com
European Karting Championship – 2. miesto
Italian Open Championship
Víťaz pretekov CIK Race, Braga (majstrovstvá sveta, Portugalsko)
2001
Motokáry, Formula Super A, tím mbm.com
World Karting Championship
Motokáry, Formula A, tím mbm.com
Italian Open Championship
Formula BMW Junior Cup Iberia, 18. miesto (3 preteky/0 víťazstiev v kvalifikácii/0 víťazstiev/0 najrýchlejších kôl), 38 bodov
2002
Formula BMW ADAC, tím VIVA Racing, 1. miesto (20 pretekov/5 víťazstiev v kvalifikácii/9 víťazstiev/1 najrýchlejšie kolo)
2003
Formula 3 Euro Series, tím Rosberg, 8. miesto (20 pretekov/1 víťazstvo v kvalifikácii/1 víťazstvo/2 najrýchlejšie kolá)
Nemajstrovské preteky:
Marlboro Masters of Formula 3 Zandvoort, tím Rosberg, nedokončil
Grand Prix F3 Makaa, tím Carlin Motorsport, nedokončil
2003
Korea Super Prix, tím Carlin Motorsport, 11. miesto
2004
Formula 3 Euro Series, tím Rosberg, 4. miesto (19 pretekov/2 víťazstvá v kvalifikácii/3 víťazstvá/2 najrýchlejšie kolá)
Nemajstrovské preteky:
Marlboro Masters of Formula 3 Zandvoort, tím Rosberg, 6. miesto
Grand Prix F3 Makaa, tím Rosberg, nedokončil
Bahrain Superprix, tím Rosberg, 2. miesto
2005
GP2, tím ART Grand Prix, 1. miesto (23 pretekov/4 víťazstvá v kvalifikácii/5 víťazstiev/5 najrýchlejších kôl)
F1, tím BMW Williams F1, testovací jazdec
2006
F1, tím WilliamsF1, 18 veľkých cien; 17. miesto (0 víťazstiev/1 najrýchlejšie kolo)
2007
F1, tím AT&T Williams, 17 veľkých cien; 9. miesto (0 víťazstiev)
2008
F1, tím AT&T Williams, 18 veľkých cien; 13. miesto (0 víťazstiev)
2009
F1, tím AT&T Williams, 17 veľkých cien; 7. miesto (0 víťazstiev/1 najrýchlejšie kolo)
2010
F1, Mercedes GP Petronas F1, 19 veľkých cien; 7. miesto (0 víťazstiev)
2011
F1, Mercedes GP Petronas F1, 19 veľkých cien; 7. miesto (0 víťazstiev)
2012
F1, Mercedes AMG Petronas F1, 20 veľkých cien; 9. miesto (1 víťazstvo v kvalifikácii/1 víťazstvo/2 najrýchlejšie kolá)
2013
F1, Mercedes AMG Petronas F1, 19 veľkých cien; 6. miesto (3 víťazstvá v kvalifikácii/2 víťazstvá/0 najrýchlejších kôl)
2014
F1, Mercedes AMG Petronas F1, 19 veľkých cien; 2. miesto (11 víťazstiev v kvalifikácii/5 víťazstiev /5 najrýchlejších kôl)
2015
F1, Mercedes AMG Petronas F1, 19 veľkých cien; 2. miesto (7 víťazstiev v kvalifikácii/6 víťazstiev /5 najrýchlejších kôl)
2016
F1, Mercedes AMG Petronas F1, 21 veľkých cien; 1. miesto (8 víťazstiev v kvalifikácii/9 víťazstiev /6 najrýchlejších kôl)
