Talentovaný hráč VK KDS Šport Košice, „Talent roka“ v sezóne 2014/2015, chalan, ktorý začal s volejbalom ako 15-ročný a už za dva roky bol v juniorskej reprezentácii. Aj takýto je univerzál Patrik Lamanec, rodák z Bardejova.
Patrik, ako si začínal so športom? Ty si predsa ako malý chalan brázdil futbalové ihriská alebo sa mýlim?
Áno, už od ôsmich rokov som hral futbal, veď aj preto som na základnej škole bol v športovej triede so zameraním na futbal. Čím som však bol starší, tým viac som si uvedomoval, že s mojou výškou sa mi bude veľmi ťažko presadzovať v profesionálnom futbale. Rozhodol som sa preto skončiť s futbalom a venovať sa naplno škole.
Čo sa potom udialo, že si sa napokon rozhodol pre vysoké siete?
Po čase mi šport začal chýbať. Na Hotelovej akadémii v Bardejove, kde som nastúpil po základke, som sa zoznámil s pánom učiteľom Robom Senčákom. Sám niekedy hrával volejbal a vedel, čo tento šport prináša (i čo možno „berie“). Všimol si, že mám športové základy a ďalší dôležitý fakt – výšku. Navrhol mi, či by som nechcel skúsiť volejbal v Svidníku. Dlho som nerozmýšľal, šport mi chýbal a volejbal sa mi vždy páčil. Išiel som do toho.
V čom je volejbal odlišný od futbalu? Dá sa vôbec porovnávať?
Asi nedá. Ale ak obidva robíte s láskou a naplno, sú krásne. Jeden sa hrá rukami, druhý nohami, to je asi na začiatok ten hlavný rozdiel 🙂 Ďalšie rozdiely sú skôr kondičného charakteru. Kým volejbal je náročný na skákanie, futbal na vytrvalosť pri behu. Vo volejbale musí hráč často predvídať a rýchlo reagovať na zmeny v priebehu hry, futbal je zase oveľa viac taktický.
Neľutuješ svoje rozhodnutie?
Aj keď je to často náročné, vôbec to neľutujem. Vďaka volejbalu sa mi podarilo spoznať úžasných ľudí, cestovať po svete, zažiť okamihy, ktoré ostanú v pamäti navždy. Skutočne ma to robí šťastným a myslím si, že to je naozaj dôležité, keď človek niečo robí.
Kde teraz pôsobíš a čo plánuješ ďalej?
Tento rok som prestúpil do Košíc, v budúcnosti by som sa chcel čo najviac posunúť vo svojom volejbalovom raste a raz by som chcel vyskúšať aj nejakú zahraničnú ligu.
Patrik, s tebou sa mi z hodín dejepisu bude vždy spájať veta: „…ja taký hladný…“. Ešte stále si taký hladný? 🙂
🙂 Na to si veľmi dobre pamätám. Dokonca si pamätám aj na to, že som raz kvôli tomu musel odpovedať. Hlad ma neopustil. Aj keď to tak nevyzerá, mam naozaj riadnu spotrebu jedla. V Košiciach bývam sám, takže si aj sám varím. Pri varení experimentujem, pretože sa rád prekvapím niečím novým a musím mať stále plný žalúdok, lebo keď som hladný, bývam nervózny. U mňa asi ozaj platí veta: „Ľahšie šatiť ako živiť.“ 🙂
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov, Patrik.
