Klička som teda dopozeral. Do konca. A nikdy v kariére mi ho nebolo viac ľúto. Presne ako všetkým, čo mu v posteli držali na diaľku do poslednej chvíle rukavice…
Filozofiu boxu je ťažko vysvetliť tým, čo budú do konca života tvrdiť, že je to len bohapusté mlátenie človeka, predovšetkým teda do hlavy. Všetci sme odpradávna a v najhlbšej štruktúre svojich chromozómov predestinovaní súťažiť, niečo si dokazovať, čosi dosiahnuť, túžiť byť aspoň chvíľu najlepší, jednoducho vyhrávať. A platí to aj v poslednej krčme po pár destilovaných, kde nato dokonca nepotrebujeme ani korčule, ani futbalovú loptu, ani špeciálny tréning.
Včerajší duel skončil asi 25 minút pred polnocou, prenos na Dajto okolo polnoci, mne ale trepali žily v spánkoch ešte pekne pred jednou, o spotenom tielku pod pyžamkom nehovoriac. Nie, nevyžívam sa v násilnostiach, profi ring tých najlepších ale chápem ako slobodnú voľbu a životnú misiu vyvolených z vyvolených a jednu z ich ciest za vlastným osudom, poznačenú tvrdou prácou a veľmi často absolútnou výnimočnosťou. Vo Wembley to včera navyše /na rozdiel od Furyho?/ platilo na oboch stranách.
Kličko padá v 5.kole a pri jeho veku a pohľade na doslova bujačie parametre o 14 rokov mladšieho Brita už neverím, že Ukrajinec ešte vstane z polomŕtvych. S otvorenou ranou nad ľavým okom, ale predstavte si že hej. A nielen to. Po Vladimirovej desivej rane prirovnateľnej 53-kilovému kladivu klesá Joshua hneď v nasledujúcom kole a ty začínaš tušíť, že sleduješ bitku, čo má čoskoro prepísať dejiny tohto športu. Box naďalej fascinuje, amatérsky divák má tendenciu chápať, že tí dvaja medzi povrazmi sú nenávistlivci s pivovým pohárom z onej krčmy, opak a vzájomný totálny rešpekt je však pravdou. Jo, ide o mamutie peniaze, tí čo ale vedia svoje vedia aj to, že ide o oveľa viac. Možno preto sa vysiela obyčajné mlátenie pästí do 140-ich krajín sveta.
Kličko bol nakoniec ten druhý najlepší v londýnskom ringu, aj keď mnohí o dušu tvrdia, že mal vychádzajúcu hviezdu a budúceho šampióna ťažkej váhy jednoznačne doraziť, majúc ju doslova odpadnutú pri nohách. Hejže mal, len nik akosi nepovie, že aj Vladimir už vtedy pálil doslova poslednú štavu v nádrži.
Perfektné, epické, fascinujúce, či drsné, tvrdé, hrubé, nechutné, nehumánne, každý máme názor a svoju pravdu. Vidieť ale výsostne profesionálnu bitku dvoch 120-kilových borcov v plnej sile a po plnom tréningu je droga, ktorú závislým nik nikdy nezakáže.
Upáľte reklamy na Dajto, dajte Slavovi Jurkovi veniec pánov komentátorov a pracujte v živote tak tvrdo, ako obaja borci v príprave na tento zápas snov. Na svete bude potom len lepšie.
Vivat Kličko. Vivat Joshua.
