Dve veľké ceny ako deň a noc sme mohli vidieť v piatom mesiaci tohtoročného kalendára. Po nervydrásajúcom epickom boji Sebastiana Vettela s Lewisom Hamiltonom v španielskej Barcelone sa preteky formuly 1 presunuli do úzkych uličiek Monaka. Všetci boli zvedaví, ako si s nimi poradí najmä Mercedes, ktorý má najdlhší monopost z celého štartového poľa. Nakoniec to ale nebol rázvor, ktorý bol rozhodujúcim faktorom v poslednú májovú nedeľu.
Súboj titánov
Hoci bola Veľká cena Španielska pre fanúšika lahôdkou, aká sa len tak často nevidí, ostalo po jej skončení pár nezodpovedaných otázok. Jednou z nich bola, ako sa už takmer vyhraté preteky, ktoré Ferrari hrou osudu v Barcelone stratilo, prejavia na psychike Sebastiana Vettela. Bol to prvý vzájomný súboj koleso na koleso o prvenstvo medzi dvoma štatisticky najlepšími jazdcami súčasnosti a držiteľmi siedmych titulov z posledných deviatich rokov.
Práve Lewis Hamilton odišiel z neho ako oslavovaný víťaz, ktorý sa nevzdával ani po dvoch neúspešných atakoch na prvú priečku prostredníctvom svojich stratégov. Nakoniec zobral všetko do vlastných rúk a víťazstvo štvornásobnému majstrovi sveta uchmatol priamo spred nosa. Trvalo to desať kôl, kým prišiel útok. Lewis Hamilton si múdro počkal, kým spred Sebastiana Vettela zmiznú všetci oneskorenci, ktorých obaja predbiehali o kolo a potom to už so systémom DRS bola pre neho hračka. K tomu si ale musel svoj útok pripraviť v poslednom sektore predchádzajúceho okruhu tak, aby bol na začiatku cieľovej rovinky v blízkosti červeného monopostu. Jazdec majstrovského tímu s číslom 44 vedel, že teraz má jedinú príležitosť na predbehnutie. Nemec na strednej zmesi pneumatík so zavretým krídlom nemal proti nemu žiadnu šancu, čo potvrdil aj sám do tímového rádia.
Víťazstvo o ktorom sa bude dlho hovoriť
Svoju rolu v ich súboji zohrala aj pani Šťastena, ale určite nie rozhodujúcu. Boli to preteky, v ktorých sme mohli vidieť ako sa všetky ingrediencie potrebné na víťazstvo vo formule 1 spojili v tej správnej chvíli dohromady. Inteligentná stratégia, skvelá tímová práca, výborné jazdecké výkony, a nakoniec aj kúsok šťastia priniesli Lewisovi Hamiltonovi jedno z najväčších prvenstiev v jeho kariére.
Nemali by sme však podceňovať vplyv vlastnej brilantnosti Lewisa Hamiltona na jeho triumf. Jedinú chybu predviedol na štarte, keď sa mu pretočili kolesá a dostal sa pred neho Sebastian Vettel. Ale na svoje vlastné prekvapenie dokázal s ním držať krok počas prvého stintu, dokonca aj pri jazde v závese v špinavom vzduchu. Na mäkkých pneumatikách musel zvládnuť záverečných 30 kôl. Udržať na nich vysoké a zároveň konzistetné tempo nie je vôbec ľahké a len máloktorý pilot to dokáže. Niekto by mohol namietať, že pri trvanlivosti tohtoročných pneumatík to nebolo až také prekvapujúce, ale Lewis Hamilton na nich dokázal v závere zajazdiť ešte aj najrýchlejšie kolo.
Fialové problémy
V Španielsku to vyzeralo, že Mercedes dokázal nájsť správne nastavenie svojho monopostu. Ale v Monaku sa karta úplne obrátila. Lewis Hamilton bol síce v prvom meranom tréningu najrýchlejší, ale odvtedy sa začal v poradí prepadať. V tom druhom v Mercedese skúšali iné nastavenie a obaja jazdci skončili v strede štartového poľa. Mierne zlepšenie prišlo v treťom tréningu, ale lepší z oboch jazdcov Valtteri Bottas stále strácal na Sebastiana Vettela takmer polsekundu. Pohroma potom prišla v kvalifikácii. Šampión Strieborných šípov uviazol v jej druhej časti, keď sa mu nepodarilo prvé merané kolo a druhé nestihol zajazdiť kvôli nehode Stoffela Vandoornea. Dôvodom je to, že strieborný monopost si stále nerozumie s najmäkšou fialovou zmesou pneumatík. Stabilita mu chýba hlavne v pomalých zákrutách, čo je v monackých uličkách rozhodujúce. Keď sa technici snažili stabilizovať zadnú časť, dostavila sa zase nedotáčavosť na prednej náprave. Podobne tomu bolo aj v Rusku, ale čakalo sa, že Mercedes vylepšeniami, ktoré priviezol do Barcelony, tieto problémy vyrieši.
Monako však v plnej nahote ukázalo, kde je najväčšia slabina monopostov s trojcípou hviezdou na kapote. Paradoxne sa s touto situáciou lepšie dokáže vyrovnať Valtteri Bottas, ktorý svojím jazdeckým štýlom dokáže zahriať ultramäkké fialovo označené pneumatiky na optimálnu teplotu skôr ako tímový kolega. V kvalifikácii ho tak od prvej rady delili len dve tisíciny sekundy. Lenže na štarte si naňho, na rozdiel od pretekov v Soči, obaja jazdci Scuderie dali pozor, a tak sme mohli v nedeľu vidieť spanilú jazdu Ferrari. Zaujímavé je, že ak Mercedes používa tvrdšie zmesi pneumatík, problém akoby prešiel od Lewisa Hamiltona k Valtterimu Bottasovi. Tím z Brackley tak podľa všetkého doplatil na to, že pri testoch pneumatík v minulom roku nechal takmer všetkú prácu na Pascalovi Wehrleinovi. A aby toho nebolo málo, obdobná situácia môže nastať aj v nasledujúcich pretekoch v Kanade, kam Pirelli vezie rovnaké pneumatiky, ako do Monaka. Dovtedy v Brackley pravdepodobne nestihnú vyriešiť svoje pneumatikové problémy.
Nehaňte Ferrari
Mercedes sa po zbabraných pretekoch snažil odvrátiť negatívnu publicitu poukázaním na to, že Ferrari v Monaku uprednostnilo Sebastiana Vettela a Toto Wolff dokonca naznačoval, že Pirelli vyrobilo pneumatiky špeciálne podľa požiadaviek Ferrari. Nech už ale Ferrari poslalo Kimiho Räikkönena schválne do premávky, alebo nie (väčšina súčasných, aj bývalých jazdcov, ale aj odborníkov si myslí, že nie), musíme si v prvom rade uvedomiť, v akej situácii sa Scuderia nachádza. Titul im uniká už osem rokov a teraz majú konečne reálnu príležitosť na jeho zisk. Je preto logické čo najviac maximalizovať šance toho jazdca, ktorý je na tom v priebežnom poradí lepšie. Toto pragmatické rozhodnutie síce príliš nepotešilo Fína a hlavne jeho fanúšikov, ale pri vyrovnanosti oboch hlavných kandidátov na tohtoročný titul, keď o výsledku rozhodujú aj tie najmenšie chyby, to Talianom môžeme asi len ťažko zazlievať. Tím z Maranella na tom s pohonnými jednotkami nie je príliš dobre a tak budeme môcť v závere sezóny očakávať penalizácie jeho jazdcov. V situácii, keď Lewis Hamilton v úzkych uličkách Monte Carla štartoval z hĺbky štartového poľa, to bola jedinečná príležitosť na zvýšenie náskoku v priebežnom poradí pred trojnásobným majstrom sveta.
Úspech je prvoradý
Angličan sa na to aj jasne ozval, ale ani on nemá v tomto smere čisté svedomie, keď ho v Bahrajne Valtteri Bottas púšťal pred seba hneď dvakrát. Smolou Kimiho Räikkönena je, že mal slabší začiatok sezóny a jeho úlohou bude podporovať tímového kolegu v súboji o titul. Na víťazstvo bude mať nárok len v prípade, že sa za ním ocitne niektorý z jazdcov Mercedesu (poprípade iného tímu), podobne ako sa to stalo Valtterimu Bottasovi v Rusku. Koniec koncov, v podobnej situácii sa Fín ocitol už v roku 2008, keď obhajoval svoj jediný titul majstra sveta, ale s Lewisom Hamiltonom súperil o korunu šampióna jeho vtedajší tímový kolega Felipe Massa.
Znie to už ako fráza, ale vo formule 1 sa točia až príliš veľké peniaze na to, aby si tímy mohli nechať ujsť príležitosť na zisk majstrovskej koruny. Jazdci sú v tomto smere len najímanými žoldniermi, ktorí majú dobyť vytýčené méty. Dávno preč sú časy, keď rozhodovalo len jazdecké majstrovstvo. Pri ceste za titulmi sa musia riadiť rozhodnutiami z veliteľského mostíka, či sa im to páči, alebo nie. A kto to nepochopí, ten veľmi rýchlo o svoje miesto príde. Väčšina jazdcov sa prirodzene tímovým príkazom len veľmi ťažko podriaďuje, ale je to súčasť ich práce. A aj keď Iceman len málokedy ukazuje svoje emócie, po dojazde v Monaku bolo vidieť, že pod chladným výrazom tváre to doslova vrie. Fanúšikovia prirodzene takéto zákulisné hry nemajú radi a preto tímy v dnešnej dobe len veľmi neradi priznávajú tímovú réžiu. A to hlavne v prvej polovici sezóny. Ale v Monaku jednoducho Sebastian Vettel napriek predpokladom dokázal na ojazdených pneumatikách ešte zrýchliť a všetkým utiecť. Ak by ho chcelo Ferrari dostať dopredu, určite sa to dalo spraviť aj menej komplikovanejším spôsobom.
Tlak sa tak po pretekoch v Monackom kniežatstve presunul na stranu Mercedesu. Sebastian Vettel zatiaľ ani v jedných tohtoročných pretekoch neskončil horšie ako druhý a lepšie postavený jazdec Strieborných šípov v priebežnom poradí naňho stráca už 25 bodov. Nie je to síce neprekonateľná hranica, čo nám názorne ukázal práve Lewis Hamilton v minulom roku. Ale má svoj psychologický podtext, pretože je to suma rovnajúca prídelu za jedno víťazstvo. Vo Ferrari tak majú prakticky jedno zaváhanie k dobru. Navyše teraz je predsa len trojnásobný majster sveta v trochu inej situácii a veľmi dobre si to uvedomuje. Vlani mal proti sebe súpera v rovnakom aute a všetko tak mal vo vlastných rukách. Jeho terajšia zraniteľnosť však spočíva v tom, že ak stráca Mercedes, stráca aj on. Teraz sa musí spoliehať na tím tak, ako sa tím spolieha na neho. Spolu vyhrávajú, ale spolu aj prehrávajú. Do jazdenia v druhú júnovú nedeľu, priatelia!
