Dnes pokračuje ďalšou časťou naše rozprávanie o krutom osude jedného z najlepších futbalových tímov histórie futbalu. Posvietime si na tých, ktorí v Mníchove v roku 1958 nezaplatili daň najvyššiu.
Manchesterský lazaret
Jackie Blanchflower bol do nemocnice privezený so zlomenou panvou, rozmliaždenou obličkou a dolámanými končatinami, pričom mu hrozila amputácia ruky. Dostal posledné pomazanie, ale nakoniec sa po dvoch mesiacoch dostal z nemocnice. Kvôli svojim zraneniam ale už nikdy nemohol hrať futbal.
Johnny Berry skončil so zlomeninou lebky a čeľuste, rozbitým kolenom, zlomenou panvou a nohou. Pri týchto zraneniach mu lekári dávali menšiu šancu na prežitie, ako Duncanovi Edwardsovi… Pri liečbe čeľuste prišiel o všetky zuby. Keď sa prebral, trpel ľahkou formou amnézie a o nehode vedel len to, čo si prečítal v novinách. Tak isto ako Blanchflower, ani on nemohol pokračovať v kariére.
Albert Scanlon vyviazol s fraktúrou lebky, zlomenou nohou a poškodenými obličkami.
Tí šťastnejší
Bobby Charlton si pri havárii narazil hlavu, na ktorej mu ostalo pár škrabancov. Ako prvý zo zranených opustil nemocnicu, v ktorej ostal týždeň na pozorovaní. Pred nehodou si spolu s Dennisom Violletom vymenili miesta s Davidom Peggom a Tommym Taylorom, čo im zrejme zachránilo život. Dennis Viollet utrpel rezné rany na hlave a tvári.
Bill Foulkes mal šťastie, trup lietadla sa prelomil priamo pod jeho sedadlom. Jediné zranenie, ktoré utrpel, bola rozbitá hlava – od fľaše ginu, ktorú si uložil do batožinového priestoru nad hlavami spolu so svojim kabátom.
Kenny Morgans bol nájdený v bezvedomí, ale utrpel len ľahké zranenia. Vo veku 18 rokov 10 mesiacov a 22 dní bol najmladším hráčom na palube a posledným preživším, ktorý bol zachránený z trosiek lietadla. Ray Wood si odniesol z nehody len drobné zranenia v podobe rezných rán na tvári a otrasu mozgu.
Mea culpa
Vo vážnom stave bol aj Matt Busby, jediný z manažmentu klubu, ktorý nehodu prežil. Mal však zlomené rebrá, ktoré mu prepichli pľúca a zlomenú nohu. Dva dni bol v kritickom stave, pretože mu zlyhávali pľúca. Posledné pomazanie dostal dokonca dvakrát. V nemocnici strávil deväť týždňov. O následkoch havárie sa dozvedel až tri týždne po osudných udalostiach, keď bol prevezený na doliečenie do švajčiarskeho mesta Interlaken. Vtedy sa pýtal na zdravotný stav Duncana Edwardsa. Všetci cítili, že ešte nie je dosť silný na to, aby mohol prijať tragickú správu o jeho skone. Nakoniec bola ťažkou úlohou oznámiť mu mená mŕtvych členov tímu poverená jeho manželka Jean. Busby chcel v prvom momente skončiť, pretože sa cítil vinný za tragédiu, keďže napriek nesúhlasu The Football League trval na účasti v Pohári európskych majstrov. Dával si za vinu, že neodhovoril pilota od štartu v snehovej chumelenici. Jean ho nakoniec prehovorila, aby pokračoval vo svojej práci na počesť hráčov, ktorí zahynuli.
V ďalšej časti nášho rozprávania sa dozviete, čo sa vlastne v prvý februárový štvrtok v roku 1958 na rozjazdovej dráhe mníchovského letiska stalo.
