Dnes sa dostávame na záver rozprávania o príbehu zmŕtvychvstania Manchesteru United a zároveň na koniec obdobia, ktoré dostalo pomenovanie po jednom s najväčších osobností klubu z mesta látok – Busbyho éra.
Škótska stopa v Manchestri
Na konci sezóny 1968/69 Sir Matt Busby po dvadsiatich štyroch rokoch skončil ako manažér na lavičke United. Ponechal si len funkciu riaditeľa klubu. Nový muž Wilf McGuinness však nepresvedčil a po osemnástich mesiacoch sa Busby vrátil späť na lavičku, na ktorej vydržal do konca sezóny 1970/71, počas ktorej sa červený diabol dostal aj do erbu mesta Manchester, ktorý bol dovtedy zakomponovaný v logu klubu. Stal sa najdlhšie slúžiacim manažérom v histórii United s ktorým získal trinásť trofejí. Busbyho éra, v ktorej dvakrát priviedol klub z ruín až na vrchol, sa chýlila ku koncu. Na ďalšiu sériu úspechov museli fanúšikovia červených diablov čakať takmer dve desaťročia. Rekordné zápisy Matta Busbyho nakoniec prekonal iný Škót, ktorý prišiel do klubu v roku 1986 – Sir Alex Ferguson. Ale to už je celkom iný príbeh.
Sir Matt Busby bol rešpektovanou osobnosťou počas celej svojej kariéry. V roku 1972 pápež Pavol VI. povýšil Busbyho za rytiera Rádu svätého Gregora Veľkého. O desať rokov neskôr sa stal prezidentom United a zároveň aj podpredsedom The Football League. Zomrel na rakovinu 20. januára 1994 vo veku 85 rokov. Pochovaný je na najväčšom cintoríne v Británii – Južnom cintoríne v Manchestri vedľa svojej manželky Jean. „Vždy nám hovoril, že futbal je viac než len hra. Má silu priniesť šťastie obyčajným ľuďom“, zaspomínal si Sir Bobby Charlton v smútočnej reči na jeho pohrebe.
Na večnú pamiatku
Na návrh klubu bola ešte za života slávneho manažéra The Reds cesta, ktorá vedie okolo prednej časti štadiónu Old Trafford, v roku 1993 premenovaná z Warwick Road North na Sir Matt Busby Way. Dva roky po jeho smrti 27. apríla 1996 bola na priečelí štadiónu Old Trafford odhalená jeho bronzová socha. V máji 2008 pri príležitosti 40. výročia zisku Pohára európskych majstrov bolo oproti nej postavené súsošie United Trinity znázorňujúce Georgea Besta, Denisa Lawa a Bobbyho Charltona.
Na domovskom štadióne United sa nachádza veľa artefaktov, ktoré pripomínajú mníchovskú tragédiu. Na vonkajšej strane East Stand je umiestnená pamätná tabuľa v tvare futbalového štadióna s menami obetí leteckého nešťastia v Mníchove. Kúsok odtiaľ, na rohu East Stand a South Stand sú osadené známe hodiny. V ich hornej časti je umiestnený dátum, keď sa v Manchestri zastavil čas – FEB 6th 1958. Pod nimi je miesto tragédie tak, ako sa píše v angličtine: MUNICH. Väčšina fanúšikov sa domnieva, že hodiny ukazujú čas, keď sa stala katastrofa (15:04). V skutočnosti je ale na nich aktuálny čas.
Tunel, ktorý sa nachádza pod tribúnou South Stand (mimochodom jediná časť štadióna, ktorá nebola poškodená pri bombardovaní Luftwaffe počas druhej svetovej vojny), bol 6. februára 2008 pri príležitosti 50. výročia leteckého nešťastia premenovaný na Mníchovský tunel (Munich Tunnel). Nachádza sa v ňom pamätná tabuľa s večne horiacim ohňom a postre so starými fotografiami pripomínajúcimi Busbyho deti a ich príbeh.
Nezabudli ani iní
22. septembra 2004 bola slávnostne osadená tmavomodrážulovádoska v tvare ihriska napieskovcovom hranolevblízkosti staréholetiskavMníchovenarohu ulíc RappenwegaEmplstraße. Nachádza sa len pármetrovod starého drevenéhopamätníka zobrazujúcehoJežišanakríži s kamenným kvetináčom, na ktorom je nápis v nemčine: „Napamiatkuobetiamleteckejkatastrofyzo6.2.1958medzi ktorými boličlenoviafutbalovéhotímuManchesterUnited, ako ajvšetkým obetiamdopravnýchnehôdvenujeobecTrudering“.
Nový pamätník bol financovaný klubom a odhalenia sa zúčastnil prezident Červených diablov David Gill, manažér Alex Ferguson a Bobby Charlton. Na doske je text v angličtine a nemčine: Na pamiatku všetkých, ktorí prišli o život pri leteckom nešťastí v Mníchove dňa 6. februára roku 1958“ Pod ním je pamätná doska vyjadrujúca vďačnosť United Mníchovu a jeho občanom. O štyri roky neskôr mestská rada rozhodla pomenovať toto miesto ako „Manchesterplatz“.
V belehradskom hoteli Majestic, v ktorom strávili United noc po zápase, môžete nájsť tiež zopár artefaktov z večera pred tragédiou. Medzi najcennejšie patrí jedálny lístok podpísaný všetkými štrnástimi hráčmi.
V októbrovom čísle časopisu Sing v roku 1958 uverejnil redaktor Eric Winter báseň s názvom Flowers of Manchester. Chcel ňou vzdať hold hráčom, ktorí neprežili haváriu. O štyri roky neskôr ju zhudobnila miestna folková skupina The Spinners a v kluboch si ju spievajú fanúšikovia The Reds dodnes.
V apríli 2011 BBC odvysielala 90 minútový hraný film s názvom United, ktorý sa pokúsil zobraziť éru Busbyho detí v období medzi augustom 1956, keď do tímu prišiel mladý Bobby Charlton a májom 1958, keď sa hralo pamätné finále FA Cupu. Mal ale rozpačité reakcie. Na jednej strane bol vyzdvihovaný výkon Davida Tennanta v úlohe Jimmyho Murphyho, ktorý viedol tím po mníchovskej tragédii. Na druhej strane bol film kritizovaný hlavne zo strany rodiny Matta Busbyho. Jednak za to, ako bol slávny manažér zobrazený, ale hlavne za to že príbeh bol až príliš zameraný na Bobbyho Charltona, pričom zo sedemnástich hráčov, ktorí boli pri mníchovskej havárii, bolo vo filme spomenutých len šesť. V snímke navyše kapitánsku pásku nosil Mark Jones, pričom v skutočnosti to bol Roger Byrne, ktorý sa vo filme ani neobjavil. Napriek tomu ho pri premiére zhliadli takmer tri milióny divákov a na stránke IMDb dostal film známku 7,5.
Čerstvý osemdesiatnik Sir Bobby Charlton a hrdina z Mníchova Harry Gregg sú dnes poslednými žijúcimi pamätníkmi z radov hráčov, manažmentu a novinárov, ktorí prežili haváriu pred šesťdesiatimi rokmi.
