Alexander a Roman Bílekovci

„Okrem Bílekovov nepoznám iného otca a syna, ktorí by v chôdzi štartovali na olympijských hrách,“ povedal kedysi Juraj Benčík, bývalý Alexandrov súper a neskôr úspešný kouč.

A skutočne, Alexander Bílek, jeden z najúspešnejších chodcov sveta, odovzdal športovú štafetu svojmu synovi Romanovi, ktorý sa tiež úspešne zapísal do dejín atletiky.

Alexander Bílek (* 20. január 1941, Drážďany – † 20. apríl 2017 Praha) bol československý atlét – chodec na 20 a 50 km. V rokoch 1960 – 1972 patril medzi atletickú špičku.

• majster Československa: 13-krát ( 10-krát na 20 km a 3-krát na 50 km),
• majster Českej republiky: 7-krát (4-krát na 20 m, 3-krát na 50 km),
• na svojom konte mal mnoho československých rekordov,
• 1964 – OH v Tokiu – 11. mieste (20 km) a 20. mieste (50 km),
• 1963 – 1. miesto v Havane v chôdzi na 20 km,
• 1969 – 1. miesto vo Frankfurte nad Mohanom (15 m),
• 1969 – 1. miesto na „Grand Prix Metropolitan“ v Paríži (25 km)
• 1971 – 1. miesto na Grand Premio Lugano (10 km)

Lexo, ako ho familiárne nazývali priatelia, chodieval veľmi často na súťaže na Slovensko, kde mal mnoho priateľov. Aj preto naňho mnohí dodnes s láskou a úctou spomínajú. Svoju najdlhšiu chodeckú trať dokončil 20. apríla 2017 v Prahe vo veku 76 rokov.

Roman Bílek (*29. september 1967) sa vybral v šľapajach svojho otca a rozhodol sa pre chodeckú kariéru. V rokoch 1988 – 1991 ho v banskobystrickej Dukle trénoval práve otcov kamarát Juraj Benčík (neskôr tréner Oldřicha Juráka). Roman sa trikrát nominoval na olympiádu (1988, 1996, 2008), ale až v roku 2008 sa vo veku 41 rokov dosal prvýkrát pod olympijské kruhy.

• majstrovský titul získal 16-krát,
• z národných súťaží získal 36 medailí,
• 29-krát reprezentoval ČSSR, ČSFR + ČSR,
• počas športovej kariéry absolvoval cca 80 tisíc km v ostrých tréningoch a 40 tisíc km rekreačne.

Dnes je Roman Bílek skvelým masérom, fyzioterapeutom a lektorom. Ako aktívny športovec podstúpil stovky masáží a vedel oceniť ich účinky i kvalitu masérskych služieb. Aj to bolo určite istou motiváciou, prečo sa dal napokon na masérsku dráhu.