Šesť otázok: Lukáš Bambúch

Rodák z Brezna, na hokejovom ľade tvrdý a nekompromisný, dnes skôr rodinne založený a spokojný otec a manžel. Spovedal sa nám Lukáš Bambúch.

Spomenieš si na najhorší a najlepší moment svojej hokejovej kariéry?

Bolo ich viac. Najkrajšie boli začiatky so seniorským hokejom v Poprade, ale aj partia v Trenčíne, keď sme získali titul majstra SR 2003/2004, potom zase nečakané finále s Popradom, kde nás ale v siedmom zápase zdolala Žilina. Potom historická medaila z Banskej Bystrice, aj keď iba bronzová, ale boli to časy parádne.

Najhorší moment? Tragická smrť Mira Hlinku, človeka, spoluhráča a neskôr trénera ma zasiahla a stále myslím na jeho úsmev, srandičky a verím, že dáva pozor na nás zhora. Ešte by som spomenul ukončenie kariéry v Banskej Bystrici a incident (zbytočne medializovaný skoro jednostranne proti mne) na Országh cupe v hokejbale. A samozrejme ma mrzí, že som v určitých fázach sklamal rodinu svojim správaním a činmi. Už sa ale snažím im robiť len radosť          

Najzaujímavejší obrat v zápase?

Pár ich bolo v Bystrici aj v Poprade, ale momentálne si spomínam na môj posledný zápas o 3.miesto v 2.lige za Brezno. Doma sme prvý zápas vyhrali 4:3, aj keď sme prehrávali 0:3, druhý zápas sa hral v Bratislave. Po dvoch tretinách sme prehrávali 5:2, no nakoniec sme vyhrali po predĺžení 5:6 a skončili prekvapujúco na 3.mieste. Boli sme super partia bez hviezd, ale bojovali sme a hrali srdcom. Krásne časy!

Kde vidíš limity svetového hokeja, respektíve, kde sa môže tento ešte výkonnostne pohnúť?

No, hokej medzinárodný ide dopredu rýchlo. Švajčiari, Nemci, či Slovinci sú už vyrovnaný súper komukoľvek, a to je dobré. Aspoň je viac zápasov, ktoré majú náboj a nie ako kedysi boli iba akousi povinnou jazdou. Verím, že aj slovenský hokej čakajú pekné a uspešné časy.

Čo by si sa opýtal Jágra keby si teraz mohol?

Jágra?? No asi by som stratil reč, keby že ho stretnem a nedokázal by som sa opýtať nič,  lebo takého hokejového majstra iba vidieť je zážitok. Ale tak hádam by som nejakú otázku vyhútal a spýtal sa že proti ktorému hráčovi sa mu hralo najhoršie a ako dokázal hrať v takom veku na takej vysokej úrovni. Klobúk dole pred ním a ešte podľa mňa povie posledné hokejové slovo v rodnom Kladne.

Máš ešte nejaký životný sen?

Životný sen momentálne je aby bola moja celá rodina zdravá, šťastná a vždy usmiata, lebo úsmev a pozitívna myseľ je to najmenej, čo môžeme podarovať a zároveň potešiť tým všetkých naokolo. Všetkým prajem len a len dobré veci, či mojim fanúšikom ako aj neprajníkom. Vsetci sme si rovní, nik nie je dokonalý a aj chyby patria k životu. Po každej sa ale treba otriasť, poučiť a zároveň vstať a kráčať ďalej!

Kto vyhrá Ligu majstrov?

Ligu majstrov? No najradšej by som bol, keby ju vyhralo Jasenie – hrajú mi tam bratranci a kamoši a chodím ich povzbudzovať. Ale tento rok im to nevydá, lebo vypadli v štvrťfinále. Aj tak im však fandím. Ale teraz vážne – chcel som Juventus, prial som to Buffonovi, lebo má podobný štýl chytania ako ja. No ale môj tip momentálne je Real Madrid.

Lukáš, ďakujeme. Nech sa ti darí.

A ako bonus pridávame Lukášove vyznanie na záver…

Rodičia Igor a Jana mi dali a dávajú v živote potrebnú istotu, lásku a vôbec všetko, lebo sú najlepší rodičia a ďakujem im za všetko, ľúbim ich z celého srdca a samozrejme to platí aj o sestre Janke, mojej manželke Bronke a deťom Lukášovi, Sebastiánovi a Zarke. Verím, že sa nám podarí ich vychovať tak dobre ako nás vychovali naši rodičia. V živote som mal šťastie, že som profesionálne športoval a zažil pekné momenty aj sklamania, ktoré k tomu patria. Spoznal som množstvo ľudí a ostali mi nezabudnuteľné zážitky. S profi hokejom som skončil v roku 2015, už chodím iba občas hrať 2.ligu za rodné Brezno. Po skončení profi hokeja som okrem iného začal trénovať aj deti v Brezne. Neskutočne ma to bavilo a rád spomínam na trénerské časy. V máji 2016 som dostal možnosť pracovať v Zbore väzenskej a justičnej stráže, som tu spokojný, lebo mám super kolegov a moji nadriadení sú tiež perfektní, za čo im všetkým ďakujem!