Športovci, úspešní reprezentanti, stojaci na stupienkoch víťazov, vychutnávajúci si slávu a záblesky fotoaparátov. To je tá pozlátka, ktorú vidíme a vnímame my, „obyčajní smrteľníci“.
Len málokto z nás ale premýšľa, čím všetkým si prešli, kým im bolo dopriate siahnuť si na úspech. Akú cestu museli prejsť nielen v športových teniskách, ale aj v súkromí.
Presne tak málo vieme aj o 7-násobnej olympijskej víťazke, 4-násobnej majsterke sveta, 11-násobnej majsterke Európy Věre Čáslavskej, ktorej štyrikrát patril zároveň titul Športovkyňa roka Česko-Slovenska.
Neľahká športová cesta bola pre ňu však predsa len pokojnejšia ako tá, ktorú jej predurčil osud v osobnom živote.
Věra Čáslavská (*3. máj 1942, Praha – † 30. august 2016, Praha) sa od útleho detstva venovala gymnastike a už ako 16-ročná prvýkrát štartovala na majstrovstvách sveta v športovej gymnastike v Moskve. Prvý väčší úspech zaznamenala v roku 1962 na MS v Prahe, kde vyhrala preskok a vo viacboji jednotlivcov skončila na 2. a 3. mieste v prostných.
A zrazu jej kariéra nabrala veľmi rýchly, ba priam hviezdny štart.
Športové úpechy:
- 1964 – LOH v Tokiu – zlato vo viacboji jednotlivcov, v preskoku a na kladine
- 1965 – ME v Sofii – päť zlatých medailí
- 1966 – MS v Dortmunde – zlato na vo viacboji jednotlivcov a v preskoku; striebro na kladine a prostných
- 1967 – ME v Amsterdame – zlato vo všetkých súťažných disciplínach
- 1968 – LOH v Mexiku – zlato vo viacboji, preskok, bradlá a prostné; striebro za kladinu a v družstvách.
Ocenenia:
- 1968 – vyhlásená najlepšou športovkyňou sveta
- 1964, 1966, 1967, 1968 – víťazka česko-slovenskej ankety Športovec roka
- 1968 – najlepšia športovkyňa sveta, druhá najznámejšia žena sveta
- 1989 – Cena Pierra de Coubertina, udelil Medzinárodný výbor pre fair play pri UNESCO
- 1991 – uvedená do Dvorany slávy v New Yorku
- 1991 – Olympijský rad, udelený Medzinárodným olympijským výborom
- 1995 – štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy II. stupňa, udelená prezidentom ČR Václavom Havlom
- 2010 – japonský Rad vychádzajúceho slnka
- 2016 – cena Gratias Agit za šírenie dobrého mena Českej republiky vo svete
Věra Čáslavská, bojovníčka na poli športovej gymnastiky bola rovnako otvorená, bojovná a priama aj vo svojich politických postojoch. V roku 1968 na LOH v Mexiku počas slávnostného ceremoniálu odovzdania medailí gestami protestovala proti okupácii Česko-Slovenska, keď stála spoločne na stupienku so sovietskou pretekárkou. V tom istom roku podpísala petíciu Dvetisíc slov a športové dvere sa pred ňou v tom okamihu zavreli. Komunistický režim z nej urobil neprispôsobivú osobu a ukončil jej kariéru vo veku 26 rokov, keď bola na vrchole.
Nezlomili ju však, Věra Čáslavská sa totiž zlomiť nedala. Aj keď bola vylúčená z radov členov ČSTV, doštudovala na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe a dokonca jej bolo dovolené vykonávať v r. 1979 – 1981 trénerskú činnosť v Mexiku.
V januári 1990 sa stala poradkyňou prezidenta Václava Havla pre sociálne otázky a šport, od r. 1991 potom pôsobila ako jeho asistentka.
V r. 1990 – 1992 bola predsedníčkou Československého olympijského výboru a potom až do roku 1996 Českého olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru (1995 – 2001).
Všetky tieto úspechy mali vyvážiť trápenie v osobnom živote a byť akousi náplasťou na ubolenú dušu. Nestalo sa, pretože Věra Čáslavská si totiž prešla tými najtvrdšími životnými skúškami a tie si vybrali svoju daň. To však nech zostane za dverami jej súkromia. My si ju chceme a budeme pamätať navždy ako našu najlepšiu športovkyňu všetkých čias a rekordérku v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí.
