Počas hokejového šampionátu sa nám v hlave vynorilo hneď niekoľko otázok. A kto je povolanejší odpovedať na nich než človek, ktorý priamo v Kodani sleduje všetky zápasy? Pavol Gašpar, športový komentátor RTVS, reaguje na naše otázky.
Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie tímu pod vedením trénera Ramseyho?
Najväčšou zmenou oproti minulosti je, že góly inkasujeme po individuálnych chybách, nie po systémových zlyhaniach. Možno to vyzerá ako nepodstatný detail, lebo keď sa vám pokazí auto, tiež vás nezaujíma, či mal akurát robotník pri páse zlý deň, alebo nefunguje celá továreň. Ale keď sa vrátime v procese na začiatok, tak pri kúpe auta sa zaujímame o spoľahlivosť značky, hoci riziko zlého dňa konkrétneho pracovníka existuje aj pri údajne nekazivých modeloch.
A o tom je hokej pod Ramsayom: minimalizácia pravdepodobnosti inkasovania v obrannom pásme, maximalizácia pravdepodobnosti skórovania v útočnom. Hokej rozdeľuje na relatívne ľahké činnosti, pre ktoré sa treba rozhodnúť v pravý čas. A herný systém je o automatizácii v súhre: na to, aby ste mali náskok pred protihráčmi, nemusíte byť Crosby, stačí vopred vedieť, čo urobia vaši spoluhráči.
Pripúšťate možnosť, že Švédi v poslednom zápase proti nám kalkulovali? Nebolo by to prvýkrát 🙂
Nemyslím si, že kalkulovali. Švédi majú najmladší káder v histórii MS, kalkulovali skôr skúsenejší matadori. A tiež na týchto MS ukázali, že vedia dominovať, absolútne a nezadržateľne, ale vedia zápas aj pustiť. Akurát proti Francúzom či Bielorusom sa im poľavenie nevypomstilo. Česi znížili z 0:3 na 2:3, Švajčiari tiež. Našim sa ešte podarilo aj vyrovnať, čo Švédov vyviedlo z konceptu tak, že Tri korunky vyzerali ako ošúchaná jednocentovka, a mohli odísť zo zápasu bez bodu.
A posledný argument: Kalkuluje sa v poslednom zápase skupiny, možno predposlednom, nie v strede programu, keď má každý pred sebou ešte tri duely, jednoducho priveľa premenných.
Aké sú naše šance proti Rusom?
Šance proti Rusom? Bez servítky… podľa toho, ako strávili noc pred zápasom 🙂 Je známe, že si dovolia aj počas turnaja alkoholový záťah. Stihli ho už, nestihli? Ak stihli, stačil im jeden? Otázna je miera rešpektu nováčika na lavičke Vorobiova. Údajne má po Znarokovi prebrať aj SKA Petrohrad a užíva si priazeň vplyvných oligarchov. Ale tú mal aj Oleg, ale najmä schopnosť dostať hráčov do jedného na svoju stranu. Či to zvládne aj nový tréner, určí úspech nevyspytateľného, no talentovaného tímu Ruska nielen proti nášmu tímu, ale na celom turnaji.
Slovensko bolo kedysi hokejovým národom bez ohľadu na výsledky. Dnes je to skôr o príležitostnom fandení. Čo sa podľa Vás zmenilo?
Stále sme hokejový národ. Tvrdé dáta v podobe čísiel sledovanosti neklamú. Možno sme skeptickejší, až cynickejší, čo ale súvisí s celkovou náladou v spoločnosti. Fanúšikovia sa vždy delili na stálych, ktorí sledujú všetky reprezentačné turnaje, aj domácu ligu, a príležitostných, ktorých lákajú len veľké podujatia. Pochopiteľnou výnimkou boli prvé roky samostatného Slovenska, keď celá krajina prežívala podobný príbeh, ako hokejová reprezentácia: snaha o medzinárodnú akceptáciu, túžba ukázať svetu, že sme tu a v niečom sme fakt šikovní, a že to dobré v Československu sa neskrývalo len v prvých dvoch slabikách názvu krajiny… Vtedy sa naozaj takmer celý národ identifikoval so šuplerovcami. Nech hodí kameňom ten, čo nikdy nebol členom Slovenského hokejového klubu so sídlom v Pobedime!
Ďakujeme za odpovede, nech sa darí!
