Niekedy sa dejú veci, ktorým nerozumieme. Alebo také, ktoré zdanlivo vôbec nesúvisia, no v skutočnosti sú spojené. Ako výsledky slovenskej hokejovej reprezentácie.
Pred pár dňami sa na sociálnej sieti objavil viac než zaujímavý obrázok. Porovnanie vývinu slovenskej politickej scény a umiestnenia našej reprezentácie počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Z tabuľky vyplýva šokujúce odhalenie: tzv. „zlatá éra“ našich chlapcov začala po nástupe vlády M. Dzurindu. Práve počas jeho premiérovania sme boli majstri sveta a doniesli i dva ďalšie cenné kovy.
V roku 2006 vyhral voľby R. Fico a naša reprezentácia sa hneď v najbližšej sezóne dramaticky prepadla. Počas ďalších štyroch rokov sa im nepodarilo dostať zo základnej skupiny. Ich strieborný comeback sa podaril až v roku 2012 – za vlády I. Radičovej. V nasledujúcom roku skončili vo štvrťfinále a potom opäť klesli. Dôvod? To už bol opäť pri moci R. Fico!!! V tomto roku, kedy sa na poste premiéra objavil P. Pellegrini nás od štvrťfinále delilo oných povestných „10 sekúnd“ zo záveru zápasu s Čechmi. Nebyť straty dvoch bodov s Čechmi, mohli sme to byť my, kto by bol považovaný za prekvapenie turnaja. Na druhej strane, môžeme to vnímať ako určité dobré znamenie. 10 sekúnd je máličko. To sme azda len 10 sekúnd od ďalšej veľkej politickej zmeny?
(mala som chuť pokračovať teóriou o tom, aký vplyv mala na našu reprezentáciu medializovaná vražda novinára, ale… z úcty k jeho pamiatke ju vynechám)
A ono to ešte pokračuje. Zdá sa, že v tomto dramatickom roku má Slovensko ešte jednu špecifickú funkciu počas veľkých športových sviatkov: už v základnej skupine určuje budúceho víťaza celého turnaja!
Neveríte? Spomeňte si na nedávnu zimnú Olympiádu. Kto vyhral tamojší hokejový turnaj? Rusko! Teda, ehm, Olympijskí športovci z Ruska. Po nervy drásajúcom finále s prekvapením turnaja – Nemeckom. V základnej časti súťaže pritom Rusko zdemolovalo všetkých súperov – až na Slovensko.
Aktuálni majstri sveta zo Švédska takisto prevalcovali všetkých konkurentov, aby si zahrali (ešte napínavejšie) finále s prekvapením turnaja v podobe výberu Švajčiarska. V základnej skupine Švédi nedali šancu ani jednému tímu. Teda.. jednému áno… jediný národ, ktorý majstrom ukradol bod za remízu v riadnom hracom čase, bolo Slovensko. Opäť.
Vo svetle týchto udalostí sa natíska množstvo otázok: vedeli Švédi o tajomnej moci Slovenska predurčiť víťaza? Majú zázračnú guľu, ktorá im predpovedala, že ak „pustia“ Slovákom aspoň bod, získajú za neho najcennejšiu trofej? Blíži sa koniec sveta? Alebo aspoň predčasné voľby? Pomáhajú Slovákom národné tragédie? Dohodli sa vlády západných mocností, že nás pustia zo základnej skupiny len ak budeme mať pravicovú vládu…?
Nuž, áno, niekedy sa dejú veci, ktorým nikto nerozumie. Ako vtedy na vysokej škole, keď som sedela v lavici so spolužiakom a snažili sme sa porozumieť prednáške pána docenta, ktorý používal najviac odborných výrazov na meter štvorcový, aký som kedy videla. Spolužiak sa po chvíli naklonil ku mne a pošepol:
„Už som na to prišiel! On hulí vegetu a šňupe Granko!!!“
