Čo napadne väčšine ľudí, keď započujú toto meno? Tetovanie na tvári, kanibalské kusanie ucha počas zápasu, drogové/alkoholové excesy, či sila úderov, ktorými by bol schopný snáď aj kácať stromy? Jeho životná cesta aj kariéra mala často podobu sínusoidnej krivky a bola a stále je tak brutálne zaujímavá, ako spôsob, ktorým posielal svojich súperov k zemi. Poďme sa pozrieť bližšie, čo sa pod menom Mike Tyson skrýva.
Mike prežil detstvo v Brooklyne, ktorý v tých časoch nebol najvychytenejšou štvrťou New Yorku. Mal ťažké detstvo, bol dokonca aj šikanovaný, potom sa zaplietol do vreckárskeho tínedžerského gangu, až ho raz chytila polícia a poslala do polepšovne. Ktovie, čo by z neho bolo a či by ešte vôbec žil, keby sa Mikea neujal jeden z najväčších boxerských trénerov časov minulých, Cus D’Amato. Práve on bol ten, kto vytiahol mladého Tysona z bahna a začal sa mu venovať. Nebol to však len jeho tréner, ale plnil aj úlohu jeho otca, ktorého Mike nikdy nemal. Keď mal Mike 16 rokov, zomrela aj jeho matka a Mikeovi ostal už len jeho tréner, ktorý si ho zobral za svojho. Z pochybného černošského chlapca z Brooklynu sa bleskovým tempom stával obávaný protivník s dynamitom v rukách. Mike slávil veľa úspechov v amatérskom ringu, avšak na olympijské hry to v roku 1984 nedotiahol. V roku 1985 sa dal na dráhu profi boxera, stále pod vedením svojho mentora Cusa D’Amato. V tom čase len 18-ročný Mike doslova drvil svojich oponentov, knokautujúc ich všetkých bez milosti. Neskôr v septembri toho istého roku jeho tréner Cus D’Amato zomrel, čo bola pre Mikea obrovská rana. V tom čase to ale jeho kariéru výrazne neovplyvnilo a aj pre svojho zosnulého trénera chcel Tyson vyhrať titul šampióna superťažkej váhy v boxe. Stalo sa tak v roku 1986 proti Trevorovi Berbickovi senzačným KO v druhom kole. Týmto sa stal v 20 rokoch najmladším šampiónom ťažkej váhy v histórii. Práve roky 1986-1988 sa považujú za vrchol Tysonovej kariéry, kedy sa zdal úplne nezastaviteľný a jeho dravý a výbušný štýl bol obrovským magnetom pre divákov. Mike teda dosiahol vrchol svojej športovej kariéry už keď mal 20-22 rokov, čo je na boxera neuveriteľne skoro. V roku 1988 takisto zjednotil všetky 3 najcennejšie boxerské opasky ťažkej váhy, čo z neho spravilo absolútneho šampióna ťažkej váhy.
Pre predstavu, Mike meria 178cm a rozsah paží má 180cm, čo je pre boxera ťažkej váhy nezvyčajné málo. Častokrát môžete započuť, že výška je v bojových športoch výrazný faktor, teda že vyšší protivník má väčšie predpoklady vyhrať. Výška a rozsah paží naozaj hrajú istú rolu a dajú sa v ringu využiť, avšak takisto sa dá využiť v prospech aj nižšia postava. Nielen Mike Tyson, ale aj iní boxeri, kickboxeri, či MMA zápasníci to potvrdzujú. Bola to práve obratnosť, výbušnosť a rýchlosť, ktorou Mike vyhrával zápasy. Jeho protivníci boli väčšinou vyšší aj ťažší než on, to však jemu nerobilo problém. Jeho drvivé kombinácie naháňali súperom strach. Mike sa vďaka svojej obratnosti nemal problém dostať k súperovi blízko, čo bolo jedným z kľúčov jeho úspechu. Pre porovnanie, najlepší boxer modernej generácie Floyd Mayweather, meria 173 cm, má však ešte dlhšie rozpätie rúk než Mike, a to 183 cm. Floyd bol avšak boxer welterovej váhy, čo je váhová kategória do 66 kg, zatiaľ čo Mike vážil okolo 100 kg. Pri veľmi podobnej výške a rozsahu rúk ako Floyd, Mike posielal na zem obrov.
Že za všetkým hľadaj ženu nie je len prázdne porekadlo, potvrdzuje aj Mikeov prípad. Jeho najväčším problémom a príčinou pádu jeho kariéry boli ženy. Na konci 80. rokov mal veľké problémy so svojou ženou Robin a ich manželské problémy a nezhody boli prepierané v médiách, kde Robin Mikea častokrát vykresľovala ako netvora. Po rôznych excesoch a neverách sa rozviedli v roku 1989, pričom Mike pokračoval vo svojom bujarom živote a boxu sa nevenoval toľko, koľko by mal. Jeden z mnohých vtipných príbehov je ten o párty a sexe s Naomi Campbell na záchode, zatiaľ čo jeho manažér stál pred dverami s ich drinkami a hovoril hosťom, že kúpelňa je obsadená.
V roku 1990 prehral svoj prvý zápas, čo je dodnes považované za jedno z najväčších prekvapení v športovej histórii, keďže v zápase bol úplne jasným favoritom. Jeho psychické nepohodlie však zahralo svoju rolu a o svoje opasky v tej dobe prišiel s Busterom Douglasom. Po tomto zápase sa dostal ale zas na víťaznú vlnu, až kým neprišla najväčšia tragédia v jeho kariére.
V roku 1992 bol Mike Tyson odsúdený za znásilnenie Miss Rhode Island, Desiree Washington. V tej dobe mal Mike povesť človeka povestného svojimi sexuálnymi excesmi. Tento prípad je však minimálne podozrivý. Washington ho obvinila zo znásilnenia v hotelovej izbe v roku 1991. Mike však celý svoj život tvrdí, že to nespravil a sex prebehol s jej súhlasom. Čo v tej dobe súdnej porote nebolo známe je fakt, že Desiree Washington už raz krivo zo znásilnenia obvinila svojho spolužiaka v roku 1989. Možno ma hnutie MeToo bude nenávidieť, avšak ja neverím, že ju Mike znásilnil. Ona sama dobre vedela, že do jeho hotelovej izby nejdú hrať mariáš. Mikeova verzia udalosti je, že sa spolu vyspali, no po akte sa ku nej zachoval len ako k ďalšej zo stovák žien s ktorými sa vyspal a ani ju neodprevadil dole schodmi, pričom sa s ňou rozlúčil nepeknými slovami. To, ako to naozaj bolo sa už asi nedozvieme. Mike bol odsúdený na 6 rokov, pustili ho po 3 rokoch a vo väzení konvertoval na islam.
Tysonova kariéra bola týmto silno poznačená, ale Mike sa do ringu vrátil. Dva tituly si vybojoval jednoznačne nazad, bol v dobrej forme, avšak už to nebola tá, čo v 80. rokoch. V roku 1996 prišiel prvý zápas s Evanderom Holyfieldom. Holyfield išiel do zápasu ako jasný outsider, málokomu by bolo napadlo, že Tyson by mohol tento zápas prehrať. Priebeh zápasu bol vyrovnaný, avšak Holyfield Tysona v zápase viackrát tvrdo hlavičkoval, pričom rozhodca nijako tvrdo nezasiahol. Strety hlavami sa v boxerskom zápase bežne stávajú, avšak tieto nevyzerali ako len náhoda. Mike prehral tento zápas na KO v 11. kole a prišiel o svoje tituly. Odveta v roku 1997 sa zapísala navždy krvavou stopou do sveta boxu. Očakávaný zápas sa začal v podobnom duchu ako ten prvý; hlavičkami od Holyfielda. Rozhodca sa opäť do stiahnutia bodov Holyfieldovi príliš nemal a Mike v zápase zošalel. V druhom kole začal hrýzť súpera do ucha. Zápas bol nachvíľu prerušený, ale pokračovalo sa ďalej. V treťom kole prišla ďalšia hlavička od Holyfielda a ďalšie kusance od Mikea do Holyfieldovho ucha. Holyfield začal značne krvácať a časť jeho ucha sa našla na podlahe ringu. Zápas sa skončil po treťom kole diskvalifikáciou Tysona. Dnes sú už z nich však priatelia.
Pomedzi to všetko a hlavne po zápasoch s Holyfieldom, Tyson pokračoval vo svojom bujarom party živote. Ďalej zápasil hlavne kvôli zlej finančnej situácii, keďže dokázal svoje zarobené milióny s ľahkosťou prehajdákať. V roku 2002 prišiel veľký zápas s Lennoxom Lewisom o svetové tituly. Okolo zápasu bol veľký hype, Mikeov predzápasový trash talk pritiahol k tomuto zápasu veľa očí. Napriek solídnemu výkonu už na svetového šampióna Lennoxovej úrovne nestačil a bol knokautovaný v ôsmom kole. Po tomto zápase Mike zápasil ešte trikrát, z toho dve stretnutia prehral.
Po skončení kariéry Mike začal hľadať sám seba. Skonsolidoval sa a urobil zo seba atraktívnu značku, začal sa naplno venovať rodine a rozvíjaniu svojho biznisu. Dnes je z neho otec rodiny, ktorého deti hrajú tenis, je z neho stand up komik a osoba, ktorá lieta po svete a zarába na tom, že niekde niečo povie a s niekým sa odfotí. Na box viacmenej zanevrel a vyzerá to tak, že po toľkých turbulentných rokoch našiel svoj pokoj.
Príklad Mikea Tysona ukazuje, že box, to nie sú len štatistiky, nie je to len šport a peniaze. Sú to hlavne emócie, momenty, kedy ide doslova o život a príbehy, ktoré nemôže napísať nik iný, len sám život. Keď Tyson vošiel do ringu, on nechcel protivníka len poraziť. Bil sa, ako keby mu chcel vytrhnúť z hrude srdce.
Bol to šoumen, ktorý bol garanciou niečoho veľkolepého, na čo diváci nezabudnú. Bol to človek, ktorému ženy padali k nohám a kvôli ktorým on spadol na kolená tiež. Jeden z príkladov, že dejiny športu nepíšu štatistiky, ale emócie a zážitky.
