Keď si už konečne po ale zase pred
Je pondelok, 12. november, a hodiny ukazujú približne 11 pred obedom. Netrúfam si povedať, koľko hodín bolo, netrúfam si ani tipnúť, ako dlho som na operačnej sále, pretože som v nemocničnej izbe, vedľa mňa na stojane zavesená kapačka a ja v posteli rozbitý a cítiac sa ako po oslave narodenením v Prímorsku. Zdravotná sestra vraví, že si mám pospať a najbližšie dve hodiny (asi, neviem) nemám ešte piť vodu. Poslúchol som a behom necelej sekundy som spal. Po pár hodinách sa zobúdzam na to, že ku mne do prázdnej izby prevážajú ďalších kolegov, ktorí podstúpili rovnaké operácie ako ja.
Ďalšia časť dňa začína slovami ošetrovateľky/sestry, že pri posteli máme bažantov a do večera sa musíme vyprázdniť, pretože ináč nás budú cievkovať. Túto chvíľu a túto vetu považujem za jeden z najmotivačnejších príhovorov v mojom živote. Pri predstave, že budete cievkovaný, keď si od pása dole necítite nič… a to myslím vážne, že nič… si dobre premyslíte, či sa vám zdá vykonať potrebu do bažanta nepríjemné. Prichádza doktor a opakuje mi viac menej to, čo som si pamätal z operačnej sály, kým ma nevyplo, a to, že som mal nadmerne poškodenú chrupavku. Že mi vytiahol úlomok kondylu stehennej kosti a nariaďuje mi chôdzu s nemeckými barlami po dobu piatich týždňov bez došľapovania na operovanú nohu. Nevedel som sa toho dočkať.
Ráno po operácii (a úspešnom vykonaní potreby a vyhnutí sa cievkovaniu) prišiel tím doktorov, sestier a medikov na rannú vizitu a zahlásili, že ťaháme hadičku a o 9-tej sa pekne krásne môžem pobrať domov. Už pár týždňov pred operáciou mi viacerí známi a rodinní príslušníci vraveli, že vyťahovanie hadičky si mám užiť, pretože to bude pocit na nezaplatenie. Pocit, pri ktorom máte pocit, že vám tú hadičku neťahajú len z kolena, ale priamo z mozgu. Niektorí mi odporúčali poprosiť si dodatočné oblbováky, avšak nemal som na to čas, pretože doktor po vizite došiel rýchlejšie ako Fico z tlačovky. Odmotal mi obväz, strihol jeden steh, ktorý držal hadičku v kolene a ani som sa nenazdal a hadičku vytiahol z kolena ako pištoľník na Divokom západe. A na moje prekvapenie to nebolo vôbec strašné. Práve naopak, bral som to ako vykúpenie. Oveľa horšie bolo prežiť noc s tou onou hadičkou v kolene, bez možnosti otočenia sa na posteli, takže po takmer 24 hodinách preležaných na chrbte som to bral ako veľkú úľavu.
Pri odchode som dostal do ruky prepúšťaciu správu, papier zameraný na domácu rehabilitáciu a milé slovo od pani rehabilitačnej, aby som to nepodcenil a poctivo doma cvičil. Tak som aj spravil a doma poctivo cvičil podľa manuálu. Teraz možno vyzniem ako šprt, ale robil som aj úlohy navyše a teda cvičil viackrát denne ako bolo kázané. Koleno bolo po 10-ich dňoch schopné úplnej extenzie a takmer úplnej flexie. Pri prvej kontrole a vyberaní stehov bol doktor mierne prekvapený, že si dovolím takú flexiu a necítim pri tom bolesť. Horšia stránka tej kontroly bola predpísaná injekcia s kĺbovou výživou o hodnote 70 € po preplatení poisťovne. No čo už, za zdravie sa platí. Som rád, že nie som za veľkou mlákou.
Prešli teda dva mesiace a ja som si medzitým dohodol termín ďalšej operácie kolena. Tá by už mala vyriešiť môj problém s už neexistujúcim predným skríženým väzom a mal by som sa postupne zaradiť do normálneho života, v ktorom mi bude dovolené aj športovať, ale hlavne konečne normálne fungovať. A necítiť nestabilitu kolena pri chôdzi. Nachádzame sa mesiac pred operáciou a lekár na kontrole mi vraví, aby som posilnil svaly nohy, pretože po operácii začnú postupne ochabovať. Dal som teda na radu odborníka a zamieril k odborníkovi ďalšiemu, a to k Michalovi Pangrácovi z Athlet clubu Bardejov. Tréningy pri ňom boli zamerané na zväčšenie sily v hornej časti tela (na osobné želanie) a posilnenie svalov nohy pre účely operácie. Ako povedal Michal, roztrhnutiu predného skríženého väzu je možné predísť správnym silovým tréningom. Alebo ako som dodal, nebyť debilkom.
Nachádzame sa tesne pred druhou operáciou ľavého kolena a ja sa už neviem dočkať, kedy bude po nej. A kedy začnem s rehabilitáciou a návratom do normálneho fungovania. Ale ako to bolo si necháme nabudúce.
