Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára.
Šampionát už tradične začína svoju púť po svete na južnej pologuli – po deviaty krát v rade sa tak stane v austrálskom Melbourne.
Oficiálny názov: 2019 Formula 1 Rolex Australian Grand Prix
Dátum konania veľkej ceny: 14. – 17. marec 2019
Štart GP (SEČ): 6:10
Začiatok kvalifikácie (SEČ): 7:00
Západ slnka: 19:37 (10:37 SEČ)
Voľné tréningy (SEČ):
1. 02:00 – 03:30
2. 06:00 – 07:30
3. 04:00 – 05:00
Názov okruhu: Melbourne Grand Prix Circuit
Druh okruhu: dočasný mestský okruh
Najbližšie sídlo: Melbourne, 0 km
Nadmorská výška (najnižší bod): 7,5 m n. m.
Dátum otvorenia: 20.11.1953
Súčasná verzia okruhu: od 1996
Sezóny v F1: 23 (1996-)
Technické parametre
Smer jazdy: v smere hodinových ručičiek
Dĺžka: 5303 m
Rozdiel medzi štartovou a cieľovou čiarou: 0 m
Prevýšenie: 2,6 m
Počet zákrut (Ľ/P): 16 (6/10)
Pole position: na ľavej strane trate
Počet kôl: 58
Dĺžka veľkej ceny: 307,574 km
Najrýchlejšie kolo v pretekoch: 1:24,125 min (226,934 km/h) Michael Schumacher (Ferrari F2004), 7. apríl 2004
Kvalifikačný rekord: 1:21,164 min (235,213 km/h) Lewis Hamilton (Mercedes W09), 24. marec 2018
Maximálna rýchlosť: 323,7 km/h
Najrýchlejšia zákruta: 8 (275 km/h)
Najpomalšia zákruta: 15 (84 km/h)
DRS zóna (medzi zákrutami): 2 – 3, 12 – 13, 16 – 1
Vzdialenosť do prvej zákruty: 383,6 m
Najdlhšia rovinka: 860 m
Výkonnostné parametre
Jazda na plný plyn (čas/vzdialenosť): 70 % / 77 %
Počet zmien prevodových stupňov v jednom kole: 56
Počet významných brzdných bodov: 6 z 8 (2 veľmi ťažké, 2 stredne ťažké)
Opotrebovanie bŕzd: stredné 3/5 (7 miest, v ktorých sa brzdí z rýchlosti 230 km/h)
Čas brzdenia v jednom kole: 13 sekúnd
Priemerné spomalenie: 4 G
Najnáročnejší úsek na brzdenie (pred zákrutou č.): 3, brzdná sila 2522 kW
Najdlhšia brzdná časť (pred zákrutou č.): 13; spomalenie z 318 na 103 km/h – 5,5 G / 126 m
Brzdná energia: stredná 3/5 (celkom 196 kWh)
Náročnosť z pohľadu ERS: stredná
Úroveň prítlaku: vyššia 4/5
Priľnavosť asfaltu: nízka 1/5
Drsnosť asfaltu: stredná 3/5
Opotrebovanie pneumatík: nízke 1/5
Pôsobenie bočných síl: nižšie 2/5
Najvyššie bočné preťaženie G (č. zákruty): 4,6 (11)
Spotreba paliva: vysoká (1,66 kg / okruh) – tretia najvyššia v sezóne
Časový rozdiel na jedno kolo z pohľadu paliva: 0,051 s
Stratégia
Miera zrýchľovania časov v priebehu víkendu: vysoká
Kľúčové zákruty z pohľadu času: esíčka v zákrutách 11-12 s opačným sklonom
Dĺžka boxovej uličky s obmedzením rýchlosti: 262,9 m
Rýchlostný limit v boxovej uličke: 60 km/h
Najrýchlejšia zastávka v boxoch (prejazd): 21,825 s (Ferrari)
Najlepšie miesto na predbiehanie (za zákrutami): 1, 3
Pravdepodobnosť výjazdu bezpečnostného vozidla: 60 %
Počet víťazstiev z Pole position: 9
Priemerná pozícia víťaza na štarte: 2,7
Najviac víťazstiev: Michael Schumacher – 4, Ferrari – 8
Najdlhšie stinty 2018*
Tvrdá zmes: 39 kôl Räikkönen
Stredná zmes: 32 kôl Bottas, Vandoorne
Mäkká zmes: 34 kôl Hartley
Veľká cena Austrálie čakala na to, kým sa stane súčasťou kalendára F1 pomerne dlho. Obzvlášť, keď si uvedomíme fakt, že v dobe jej premiéry v roku 1985 sa najmenší kontinent mohol pochváliť štyrmi titulmi majstra sveta, ktoré získali Jack Brabham a Alan Jones.
Prvých jedenásť ročníkov sa uskutočnilo v Adelaide. Po tom, ako sa Melbourne v roku 1988 neúspešne uchádzalo o usporiadanie olympijských hier (1996), získal hry pod piatimi kruhmi o štyri roky neskôr hlavný mestský rival Sydney. Aj preto vláda štátu Viktória poverila v roku 1993 Rona Walkera úlohou získať monoposty F1 do druhého najväčšieho mesta Austrálie. Tento svojrázny chlapík si hneď padol do oka s Berniem Ecclestoneom, a na uzavretie dohody o organizovaní veľkej ceny stačilo vraj desať minút. Hneď pri premiére veľkej ceny v meste s najväčšou populáciou imigrantov z Európy, dosiahlo podujatie veľký úspech. Počas víkendu v roku 1996 sa do Albert Parku prišlo pozrieť viac ako 401 tisíc divákov, čo je dodnes neprekonaný rekord. Aj keď bol okruh vtedy prezentovaný, ako nový, motoristické preteky sa tu konali už v 50. rokoch minulého storočia. Vtedy sa však na rozdiel od dneška jazdilo proti smeru hodinových ručičiek. Medzi víťazmi nemajstrovskej veľkej ceny Austrálie by sme našli aj meno štvornásobného vicemajstra sveta Stirlinga Mossa, ktorý je aj držiteľom najlepšieho času dosiahnutého na tejto verzii okruhu.
Okruh sa rozprestiera okolo jazera v Albertovom Parku priamo v Melbourne a aj z tohto dôvodu má veľmi malé prevýšenie – rozdiel medzi najnižším bodom na cieľovej rovinke a najvyšším bodom pred zákrutou číslo 13 je len 2,6 metra. So stavbou infraštruktúry pre veľkú cenu sa začína už dva mesiace pred pretekmi, jej rozobratie trvá šesť týždňov. Vďaka svojej atmosfére a prostrediu je táto destinácia veľmi obľúbená medzi tímami. Keďže sa jedná o dočasný okruh a jeho komunikácie sa po zvyšok roka využívajú na bežnú cestnú premávku (okrem úseku medzi zákrutami 3 až 6), je asfalt na začiatku víkendu pomerne šmykľavý. Vlani sa časy na jedno kolo od prvého tréningu až po kvalifikáciu zlepšili o 2,9 sekundy. Jazda mimo ideálnu stopu je však aj v nedeľu dosť riskantná a prašná časť mimo nej značne sťažuje predbiehanie.
Mapa okruhu
Autor FIA
Futbal
