Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Rovnako ako druhá tohtoročná zastávka, aj trať ktorá sa stala súčasťou najväčšej čínskej metropoly, mala premiéru v roku 2004.
Keď bol v tom istom roku areál na 40 tisícoch pilótach po osemnástich mesiacoch výstavby dokončený, stal sa vôbec najdrahším, na akom dovtedy formula 1 pretekala. Prekonalo ho až o šesť rokov neskôr Abú Zabí. Ako inak, aj za Šanghajským medzinárodným okruhom, ako znie jeho oficiálny názov, nájdeme meno Hermanna Tilkeho. Nemec si so svojím spolupracovníkom Petrom Wahlom na jeho stavbu vybral miesto, kde ešte pred pár desiatkami rokov boli bažiny s ryžovými poliami. Z morfológie daného územia s minimálnym prevýšením sa vyťažiť veľa nedalo. A tak sa Nemec inšpiroval prvým znakom šang (上 – v preklade nad, stúpať), ktorý je súčasťou mena čínskeho finančného centra. Peniazmi sa šetriť veľmi nemuselo a za 450 miliónov amerických dolárov vznikol okruh s niektorými zvláštnymi, takmer nekonečnými zákrutami, ktoré dávajú zabrať hlavne pilotom, ktorí tu jazdia prvýkrát.
Povestná je najmä kombinácia prvých dvoch pravých zákrut, v ktorých je nutné po dobu takmer 5,5 sekundy pri podraďovaní jemnou manipuláciou s volantom, brzdovým aj plynovým pedálom udržať balans auta, ktoré ma v nájazde rýchlosť viac ako 300 km/h a postupne spomaľuje až na 50 km/h. Druhá zákruta sa postupne uzatvára a jazdcov vráti späť oproti cieľovej rovinke o 270 stupňov. Poriadne sa v nich pri premiére potrápil aj taký majster volantu, akým bol Michael Schumacher. V roku 2004 štartoval z poslednej rady po tom, ako v kvalifikácii nezvládol nájazd do prvej zákruty a skončil v hodinách. Preteky nakoniec dokončil s jednokolovou stratou na dvanástom mieste, zatiaľ čo jeho tímový kolega Rubens Barrichello sa radoval z víťazstva. Nemec si však chuť napravil o dva roky neskôr, keď tu oslavoval svoje posledné, 91. víťazstvo v F1. Jazdcom dáva zabrať aj vysokorýchlostná šikana v zákrutách číslo 7 a 8, v ktorej pociťujú preťaženie viac ako 3 G. Ešte pred ňou sa nachádza zákruta číslo 6, ktorá je veľmi náročná na brzdenie a je to aj najideálnejšie miesto ne predbiehanie. Piloti si môžu oddýchnuť až medzi zákrutami 13 a 14, kde sa nachádza druhá najdlhšia rovinka zo všetkých aktuálnych okruhov. Na jej konci zase jazdci pri brzdení musia rátať s preťažením 5,5 G.
Najvyšší bod okruhu je na umelo vybudovanom kopci v zákrute číslo 2, čo ju robí na jej vrchole slepou. Rozdiel medzi najnižším bodom na zadnej rovinke je len 7,4 metra. Okruh je však veľmi náročný na pneumatiky, najmä na ľavú prednú, o čom by mohol rozprávať iný formulový šampión. Vo svojej premiérovej sezóne tu McLaren nechal vytrápiť na ojazdených pneumatikách Lewisa Hamiltona až do takej miery, že skončil v štrku pri nájazde do boxovej uličky, čo prispelo k tomu, že do konca roka prešustroval svoj sedemnásťbodový náskok a z čínskeho víťazstva, ale aj z titulu na konci sezóny sa radoval Kimi Räikkönen.
Veľkoryso je poňatý celý obrovský areál, ktorému dominuje hlavná tribúna s komplexom boxov s premosteniami na oboch koncoch cieľovej rovinky, z ktorých je vidieť 80 % trate. Zmestí sa tu až 30 tisíc divákov (celý okruh má kapacitu 200 tisíc sedačiek, ktoré však nikdy neboli úplne obsadené) a komfortne sa tu musia cítiť aj členovia jednotlivých tímov. Pre každý z nich je totiž postavená osobitná budova a všetky sú usporiadané tak, aby sa podobali starobylej záhrade Jujan v Šanghaji.
Mapa okruhu
Autor: FIA
