Rozprávková Nastenka mala bohatiera Ivana, rýchleho psíka, tichý hlások a truhlicu drahokamov od deduška Mrázika. Tá skutočná má manžela a dve deti, rýchle lyže, tichú pušku a doma hŕbu medailí a trofejí z pretekov v biatlone.
Keď sa 28. augusta 1984 v Ťumene vo vtedajšom Sovietskom zväze narodila malá Anastasiya Vladimirovna Šipulina, sotva mohol niekto tušiť, že z nej vyrastie jedna z najúspešnejších biatlonistiek druhej dekády 21. storočia. A už vôbec nikto nepredpokladal, že bude súťažiť pod vlajkou maličkej krajiny – Slovenska.
Nuž, ruku na srdce: pokiaľ ide o športové úspechy, naša malá krajina nedisponuje až tak obrovskou plejádou hviezd svetovej kvality. Najmä v posledných rokoch sa však často skloňuje meno usmievavej biatlonistky s ruským pôvodom – Anastasiya Kuzminová, naša Nasťa, ako ju volajú športoví redaktori, nám už niekoľko rokov dokáže zlepšiť náladu. Celkom stačí, keď vyhrá preteky. A popravde, vyhráva ich dosť často.
Nasťa dosiahla vo svojej kariére snáď všetko, čo mohla. Našu krajinu reprezentovala na troch olympiádach, a zakaždým úspešne. Z Vancouveru 2010 priniesla zlato zo šprintu a striebro zo stíhacích pretekov. V Soči 2014 obhájila zlato v šprinte. No a všetci ešte máme v živej pamäti Pchjongčang 2018: striebro zo stíhacích a vytrvalostných pretekov a zlato z pretekov s hromadným štartom. Zoznam víťazstiev a pódiových umiestnení je však ešte dlhší: vyhrala 18 individuálnych pretekov, 15 krát bola strieborná a 6 krát si odniesla bronz. A mimochodom, viac než polovicu týchto úspechov dosiahla behom posledných dvoch rokov, keď sa vrátila na trať po druhej materskej (tomu sa hovorí motivácia, však, mamičky?).
Čo je na nej pre mňa najsympatickejšie, je jej prirodzenosť. Bez ohľadu na to, ako dopadli preteky, k novinárom bola vždy milá. Radosť z každého pódiového umiestnenia bola rovnako spontánna ako radosť malého dieťaťa, keď vidí vianočný stromček. Horšie výkony jej bolo úprimne ľúto. A vždy, keď vyhrala, spievala slovenskú hymnu s neskutočnou hrdosťou. Nuž, neviem, či súdruhom v Rusku nie je ľúto, že pustili takýto talent…
V tomto roku na MDŽ dala sebe i nášmu národu krásny darček – vyhrala titul majsterky sveta v šprinte. A už o pár dní na to ohlásila ukončenie kariéry. Rozhodla sa odísť po jednej z najlepších sezón v jej kariére. Popravde, len málo športovcov vie, kedy majú odísť. Mnohí sa silou-mocou snažia udržať na vrchole aj dávno po tom, ako ich prevalcovala mladšia generácia. Nasti sa podarilo niečo, o čom môže mnoho športovcov len snívať: ukončila kariéru v momente, keď je na špičke.
Áno, bude mi ľúto. A určite aj vám. Sledovanie jej výkonov sa stalo národnou vášňou. Dúfame, že jej mladšie kolegyne ju úspešne zastúpia, ale… Nasťa je proste Nasťa. Bez ohľadu na to, či sa bude venovať trénovaniu mladých talentov či čomukoľvek inému, do pamäti nášho národa sa natrvalo zapísala ako jedna z najlepších športovkýň v našich dejinách.
Milá Nasťa, v mene nie len našej redakcie, no v mene celého národa z celého srdca ďakujeme za roky reprezentovania našej krajiny. Ďakujeme, biatlonová kráľovná. Bolo nám cťou, že nás vo svete zviditeľnila taká skvelá športovkyňa.
