Majstrovstvá sveta v hokeji sú ako Vianoce – prídu každý rok, nachvíľu pobláznia národ a zas odídu. Vitajte pri pohľade na hokejovô majstrovstvá z oka nehokejového človeka, fandiaci kolektív.
Aj keď hokej sledujem menej než curling, jeden múdry už mi na fejsbúku zadrel: „Na Slovensku neexistuje antihokejista, len človek s iným pohľadom.“ (Bee, 2019)
Od týchto slov sa cítim uvoľnenejšie a i keď sa do populárnej hry na ľade rozumiem menej než do chémie 9. roč. ZŠ, nasledujúce riadky píšem s plným patriotizmom v šercu. Ešte dni pred začiatkom košicko-bratislavského ošiaľu sa po internetoch začali objavovať špekulácie, dohady a rozpravy, ako že len to naša družina na domácich MS skončí. Úprimne, bolo mi to ukradnuté ako môj bajk v 2011stom roku, ale sám som si hvarel /eastlands dialect/, že však Američania sú Američania. Neklamal som sebe ani verejnosti, Američania Američanmi ostali a naši do vienka prvé body dostali. Pařáda!
Zápas proti fínskym korčuliarom bol opäť pekný, no krása body nenahrnie, čo platí v každom športe na svete. Má cenu baviť sa o kanadskom zápase? Naši nechali na ľade dušu, dostali gól dve sekundy do konca a toto je veru, drahí čitatelia, pech jak mech. A faux-pas s hymnou Javorových listrov je horší jak môj účes v 2012stom. Horší jak Granadiersky pochod. Horší jak predvolebné prieskumy stredoškolákov. Už nie je nižší stupeň, #prepáčSmeráč.
Čakali na nás Nemci a ja som len dúfal, že to nebude ako raz dávno, že o nás bez nás. Bolo to žiaľbohu ešte viac kruté pre slovenský hokej – boli sme tam my, bolo o nás aj v nás, no keďže hokej sa hrá na góly a 60 minút, neuspeli sme.
Hokej je vďačný šport pre mladých bo rýchlosť, nevďačný pre seniorov bo kde je zas ten puk, a preto nikdy nepredbehne futbal – na ten kvôli veľkej bráne, pomalej hre a nahrávkam nadávajú všetci 🙂
