Moja nedávno zosnulá prateta sa narodila do sveta, v ktorom bolo luxusom mať doma rádio a v osemdesiatke sa učila ovládať internet, aby mohla skypovať s vnúčatami v Anglicku. Dnes si už ani nevieme predstaviť, aké by to bolo žiť znova bez výdobytkov modernej techniky. Ale sú naozaj také skvelé, ako sa o nich hovorí?
Časť prvá: zázraky medicíny
Načo tento vzletný úvod? Nuž, povedala som si, že si posvietim na to, čomu hovoríme moderný život. A začneme témou, ktorá je v dnešnom svete často diskutovaná (a plná konšpiračných teórií). Zdravotníctvo.
Na začiatok si zhrňme fakty. Ešte pred sto rokmi bolo bežné, že mnoho detí neprežilo príchod na svet. Aj samotné matky mali často smrť na jazyku (a neraz umreli) pri pôrode. Kojencov kosili osýpky, šarlach a čierny kašeľ. Len málokto sa dožil viac ako štyridsať – a to nebolo len kvôli tomu, že pred sto rokmi práve skončila prvá svetová vojna. Bolo to spôsobené jednoduchou neznalosťou medicíny, slabou hygienou a ešte slabšou výživou.
Paradoxne, teraz, keď už nezomierame na banálne infekcie, zomierame na vlastnú hlúposť. Čoraz viac ľudí pochybuje o užitočnosti očkovania, o tom, že medicína naozaj pomáha. Internet sa priam hemží „odborníkmi,“ ktorí šíria rôzne fámy. Iste, farmaceutické firmy sa „tešia“ z ľudského nešťastia, lebo majú zisk z predaja liekov. No ak sa niekto opýta, čo robili ľudia, kým nemali antibiotiká, odpoveď je jednoduchá a mrazivá: zomierali mladí a často v strašných bolestiach.
Dobre, koniec temných faktov. Poďme na niečo veselšie. Pravdou je, že súčasný životný štandard je pre väčšinu obyvateľov Európy o hodne vyšší než kedykoľvek predtým. Kvalitné diagnostické prístroje nám pomáhajú predchádzať chorobám. A vďaka liekom a zdravotníckym pomôckam môžu viesť plnohodnotný život aj ľudia s chronickými chorobami či hendikepom. Skvelým príkladom je mladý fínsky hokejový zázrak Kaapo Kakko. Má naozaj „úžasnú“ kombináciu diagnóz – cukrovku a celiakiu. Ani v súčasnosti nie je časté, aby sa ľudia v jeho zdravotnom stave venovali profesionálnemu športu. No viete si predstaviť, ako by dopadol pred sto rokmi? Zrejme by bol už od raného detstva večne chorý, podvyživený a možno by ho rýchlo skolil niektorý hypoglykemický záchvat (keď diabetikovi príliš klesne hladina cukru v krvi, môže skolabovať a zomrieť). Určite by nebol hviezdou fínskeho hokejového tímu. Nebola by to škoda? (a prosím, teraz si odmyslite góly, ktoré nám strelil na MS v hokeji, ktorými nám úplne poKakkal celý zápas!).
Môj prvý pôrod trval tri dni. Dcérka sa narodila s ťažkou pľúcnou infekciou. Odvtedy síce chorá nebola, no je mi jasné, že bez týždňa v inkubátore a antibiotík by neprežila. Nie, nie som biomatka. Iste, občas sa pozriem na novinky zo sveta starostlivosti o dieťa, no rozhodne netrávim osem hodín denne na materských fórach, kde riešim správnu konzistenciu hovienok môjho synátora. A keďže mi ostalo ešte aspoň trocha zdravého rozumu, verím očkovaniu i lekárom (kto by to bol na mňa povedal, že?).
