René nielen o lezení, časť druhá (NÓRSKY ŠPECIÁL)

Študuje informatiku, rád spoznáva nové miesta a obľubuje turistiku či športy, ktoré širokej verejnosti v štáte Bardejovskom veľa nehovoria. Vítame vás pri pokračovaní seriálu (nielen) o lezení od Reného Rešetára.

Zatiaľ čo v prvej časti sme si všeobecne predstavili šport, ktorému sa rád venuješ, teraz sa budeme venovať aj iným odvetviam. Akú športovú disciplínu by si ako dlhoročný športovec odporučil na zaťaženie celého tela?

Z vlastnej skúsenosti môžem určite odporučiť lezenie alebo plávanie. Okrem toho, že sa týmto športom sám venujem, tak sú tieto dva športy asi najmenej škodlivé pri dlhodobom praktizovaní. Sú prospešné pre chrbát a dá sa pri nich precvičiť naozaj všetko. Pre tréning celého tela pri plávaní je však potrebné plávať technicky správne, alebo sa o to aspoň pokúšať. To ale môže veľa ľudí otráviť. Lezenie je v tomto smere výhodnejšie. Svoj progres dokážete sledovať veľmi ľahko a ak nechcete byť profík, tak vás technika vôbec nemusí zaujímať. Ba dokonca niektorí profesionálni lezci trénujú lezením „bez techniky“. Na druhú stranu, pri pravidelnejšom lezení je potrebná starostlivosť o kožu na prstoch, ktorá sa opotrebuje veľmi rýchlo a často je väčšou brzdou v tréningoch ako regenerácia svalov.

Neláka ťa liezť po gigantických visutých skalách bez výraznejšieho istenia, ako to robia odvážlivci na videách?

Free solo, ako je táto lezecká disciplína nazývaná, ma neláka vôbec. Skôr si myslím, že ma desí. Skoro všetci lezci, ktorí urobili free soloing, časťou svojho života zomreli práve pri ňom. Pri tejto disciplíne neexistuje priestor pre chyby. Každý výstup musí byť dokonalý, bez akéhokoľvek zaváhania, pošmyknutia, nečakaného kýchnutia alebo inej chyby. Na niečo také si netrúfam.

Momentálne tráviš leto opäť v Nórsku, kde pracuješ na horskej chate. Opíš v skratke, ako vyzerá tvoj deň horského chatára, respektíve „údržbára“.

V pracovnej zmluve mám svoju prácu opísanú ako „maintenance of cultural landscape“, čo znie super. Ale v podstate 70% mojej práce pozostáva z kosenia trávy, hrabania trávy a nakoniec jej odpratávania. Do tohto stereotypu sa občas vpletú činnosti ako zbavovanie sa odpadkov, čistenia turistických chodníkov, či opravovanie plotov pre zvieratá. K tomu ešte každý utorok a piatok zásobujeme našu chatu všetkým potrebným od jedla až po čistiace prostriedky. Takto so svojím rumunským kolegom pracujem od pondelka do piatka 7 a pol hodiny denne. Voľný čas tu vyplňujem knihami, cvičením, vypomáhaním v kuchyni na chate, keď máme veľa ľudí na prespanie, alebo sledovaním filmov s kolegami, keď je ľudí naopak málo. Víkendy trávim buďto hikovaním alebo regeneráciou a oddychom.

Je to, dá sa povedať, robota vo forme posilky?

Skôr ako ku posilke, by som túto prácu občas prirovnal k intenzívnemu kardio tréningu. Hlavne zásobovaciu časť, kosenie a hrabanie. Nie sú to ani samotné činnosti, ako skôr ich stále opakovanie každý deň väčšinou s jednou prestávkou na obed. Tunajšie podmienky a príroda týmto činnostiam taktiež trochu pridávajú na náročnosti. Vďaka tomu v niektoré dni dostanú moje nohy naozaj zabrať.

Majú ľudia z rôznych krajín ešte stále taký veľký záujem o turistiku v nórskych pohoriach?

Nórsko má s rozlohou cez 380 000 km² a skoro identickým počtom obyvateľov ako Slovensko naozaj čo ponúknuť. Najväčšie lákadlá sú asi výletné plavby po fjordoch a Nórskom mori, polárna žiara na severe či horské úkazy ako Trolltunga, Kjerak, Kjeåsen, Hardangervidda a mnoho ďalších. Tie lákajú najmä ázijských turistov. Okrem nich sa tam stretnete s Američanmi, Nemcami, Angličanmi či susednými Švédmi. Nájdete tu však aj Slovákov a Čechov, ale tí po väčšinou plavby či ubytovania v hoteloch preskočia a vydajú sa peňažne prijateľnejšou cestou. Spia teda v stanoch, nosia si vlastné jedlo a snažia sa vyhýbať obchodom. Aj dnes tu máme český pár s rozloženým stanom pár metrov od našej chaty. Takže z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že či už ide o klasickú turistiku v prírode alebo o turistiku na ázijský spôsob „odfoť a uteč“, ľudia sem aj napriek vysokým cenám chodia skoro zo všetkých kútov sveta.

Vďaka za rozhovor a teraz sa prosím pochváľ nejakými zábermi…