Neviem, ako vy, no ja som naozaj vďačná za detstvo bez Facebooku…!
Časť štvrtá: stratení v sieti
Boli časy, keď sa mamičky za súmraku vyberali hľadať svoje ratolesti do temných zákutí lesíkov okolo miest a dedín, či na detské ihrisko. Večerné lúčenie krpatých futbalistov sa nezaobišlo bez úmorného kvílenia, že chcú ostať dlhšie. Malé princezné sa pretekali v behu s kočíkom, skákali gumu či lámali rekordy na švihadle.
To som mala tak desať rokov. Pecka časy. V prípade zlého počasia sme so susedmi sedávali na schodoch v našom paneláku a hrali karty. No len čo vykuklo slniečko (alebo aspoň prestalo pršať), už sme boli von. Šprintom do lesíka (dnes je na tom mieste jedna z príjazdových ciest na mestský obchvat), palicu do ruky a poďho presekať cestu cez žihľavu, ktorá bola o hodný kus vyššia ako môj mladší kamarát.
Potom sa objavili počítače a s nimi prvé počítačové hry. Pamätám sa, ako som sa namotala na Scorched Earth a neskôr na Roller Coaster Tycoon. Medzičasom som dosiahla plnoletosť. Nasledovala éra pokecu, ktorej som sa úspešne vyhla (popravde, nejako ma to nebralo).
A potom prišiel facebook a nastal koniec sveta.
Nie, jasné, že svet neskončil, nie fyzicky. No príchod sociálnych sietí navždy zmenil ponímanie detstva a dospievania. Väčšina sociálnych sietí síce píše v podmienkach používania, že sú určené len pre plnoletých, ale pravda je niekde inde. Najviac ma šokuje, keď vidím, ako niektoré mamičky zakladajú profily pre svoje dojčatá (rekordér mal v čase založenia svojho profilu asi dva týždne!).
Najhoršie na tom je, že decká ani nemajú možnosť vyhnúť sa užívaniu technológií. Už na prvom stupni základnej školy sa do učebných osnov komponujú „inovatívne“ výučbové metódy, kde je vlastný smartfón či tablet nevyhnutnosťou. Niekoľko učiteliek mi nezávisle na sebe potvrdilo, že príprava interaktívnej hodiny je pre učiteľa oveľa náročnejšia a jej efektivita je nižšia ako u klasickej hodiny. Bohužiaľ, technológie sú teraz in a spoliehame sa na nich viac, ako by bolo zdravé.
Pred časom som navštevovala kurz angličtiny. Jeden mládenec z našej skupiny absolvoval všetky hodiny s mobilom v ruke. Každých 37 sekúnd ho skontroloval a vášnivo odpisoval na všetky správy, ktoré mu prišli. Výučbe sa veľmi nevenoval. Ja byť jeho učiteľka, vykážem ho. A viete, ako vyzeral? Bol širší ako vyšší. Bez pohybu, len s mobilom v ruke… ako čím ďalej tým viac mladých…
