Bol som na Bayern (Futbalový zážitok pre bohov, vol.2)

Ak prežijete dych berúce momenty v totálnej eufórii a vďaka istej fantázii viete ten zážitok pretaviť na riadky, potom je BROsport najlepšou platformou v univerze Nízkych Beskýd. A hej, vítam, kolektív.

Dostať sa vďaka ochote dobrých ľudí k lístkom na Bayern je pre mňa tak neuveriteľné, ako sa dostať vďaka ochote dobrých ľudí k lístkom na Bayern. Krátke poučnô na onen začiatok môjho najnovšieho futbalového zážitku má len mierne načrtnúť, akú reakciu som vydal v momente, keď som sa o tom minulý týždeň dozvedel. Zas to bolo na pôde pivka, áut a Angely Merkelovej, kedy mi drahý brat oznámil, že v sobotu ideš na Bayern. Ja som odvrátil niečo v zmysle jasné xixi, potom som zistil, že nežartuje. Explózia radosti, šťastia a tešenia sa bola asi tak rozmerná, ako keď Hela v 598. časti Stratanej lásky zistí, že Enrique podvádza Mercedes s jej bratom.

Došiel soboty čas a s mojou drahou polovičkou sme sa presunuli vlakom 70 km južne od bráškovho sídla pôsobnosti. Ja nadšený z toho všetkého s vedomím, čo mám čakať, ona bez výraznejšieho životného futbalového zážitku s predstavou, že konečne uvidí Lewandowskeho, ach, no zajebiście. Po dopoludní v krásnej mníchovskej ZOO, v ktorej som síce bol už po xtýkrát, no stále má svoje čaro, sme sa presunuli do centra Mníchova, ktoré mi je podobne blízke, ako š10tka. Paradzina, futbalovú atmosféru počas bundesligovej sezóny cítiť v meste od rána až do večera, pričom výnimkou nebola ani minulá sobota.

Na stanici metra, kde sme prestupovali, sa objavili prvé haldy červených dresov a verte, ak by mali ešte zopár transparentov, mysleli by ste si, že sa chystá politický prevrat milovníkov jemného kečupu. Atmosféra mne dôvernejšie známa ma tešila o to viac, že pre B. to bolo niečo úplne nové. Hold, na Partizán chodí o kus menej ľudí metrom, ale len o kus. Názov stanice Frottmaning je každému, kto bol na futbale v Mníchove, dobre známy. Síce to má i iné využitie, no 99,4% vystupujúcich počas roka na tejto zastávke smeruje len jednou cestou – do Allianz Arény.

Kontrola, šacovačky, kamery, no kebyže ktokoľvek plánoval nedajbože nejaký typ útoku na ľudí za bránami AA, vyjde mu to i poslepiačky… nepodstatné. Ako znalec môjho najobľúbenejšieho štadióna som sa vybral smerom k našim miestam s takou istotou, že nás z nich po pár minútach vyhnal neistý bavorský dôchodca (podľa vzhľadu tipujem minulosť buď na gitaristu v Metallice alebo roky na píle). Prečo? Lebo som sa pomýlil, nóbože. Usadení a pripravení na zápas si čas do výkopu skracujeme dialógom, ktorý som načal s myšlienkou, že len raz zo 7 návštev som bol na Bundesligu, a len raz v tej sezóne doma prehrali. Nie som poverčivý, lebo poriadne neviem túto vlastnosť ani zaradiť, no po góle od Mainzu v 5. minúte ma skoro je… dnoznačne presvedčilo, že to bude mať aspoň iné grády (hejtery kúšu monitory vol. 2).

Výsledok 6:1 – góly výstavné i doklepnuté aj očami fanúšikov do brány posunuté, ale veď hlavne, že tri body. Kto ide z Arény zas metrom smer centrum mesta a plánuje sa vyhnúť /minimálne/ hodinovej tlačenici medzi Horstom a jeho košatou rodinou, Mirom a chlopmi z Margecan, co prišľi na turnus a mali pejc čapaky už na raňajke, odporúčam odchod zo štadióna o tie tri/štyri minútky skôr. 

Ďalší zážitok z kategórie neuveriteľných mal svoj koniec opäť vo vlaku, pričom iróniou bavorskej nátury je, že za celý deň mi nik ani neskontroloval lístok. Mohol som ušetriť? Pamätajte, že na čierno jazdia len ľudia bez chrbtovej kosti alebo milionári /úprimne, nepoznám milionára, čo využíva MHD/. A tí, ktorí naďalej neštikáte/nepípate lístky, nabudúce premyslieť, dohoda? Dúfam, že hej, bo v Mníchove už jedna dohoda bola, a jak to pre nás skončilo.

Ďakujem znova bratovi, polovičke, rodine, Vilovi R. a ďalším, že sny sa plnia a budem sa opakovať ak napíšem, že ak si ich plníte s najbližšími, hneď to má iný efekt. A hej, viete prečo sú všetci na MakčuPikču čistí? Lebo Peru.