Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Pretekov s názvom Veľká cena Spojených štátov, na ktorých sa predstavili monoposty formuly 1, zaznamenala história už 40. Konali sa na šiestich okruhoch – Sebring (1959), Riverside (1960), Watkins Glen (1961-80), Phoenix (1989-91), Indianapolis (2000-2007) a Austin (od 2012). Ale samotných veľkých cien F1 sa v USA pod inými hlavičkami odjazdilo v rámci šampionátu viac. Zatiaľ posledným americkým okruhom v kalendári je Circuit of the Americas, teda okruh Amerík, skrátene COTA.
Celá 70. ročná história formuly 1 by sa mohla charakterizovať ako hľadanie si cesty k americkému divákovi. Ten totiž čo sa týka motorizmu preferuje skôr domáce šampionáty NASCAR, alebo IndyCar. Žiadna iná krajina pritom nedala tomuto športu viac okruhov, ako USA. Tým zatiaľ posledným je práve Circuit of the Americas postavený neďaleko hlavného mesta Texasu. Tu vyrástol úplne nový okruh navrhnutý špeciálne pre formulu 1 a motocyklové preteky MotoGP. Prvotný návrh bol verejnosti predstavený 1. septembra 2010 a jeho autorom sú promotér a bývalý pretekár v jednej osobe Tavo Hellmund a motocyklový majster sveta z roku 1993 Kevin Schwantz. Inšpirovali sa tradičnými európskymi okruhmi, ktoré využívajú daný terén na trasovanie trate. Konečnú podobu mu dala už tradične architektonická kancelária Hermanna Tilkeho, ktorá dohliadala aj na jeho výstavbu. Infraštruktúra s hlavnou tribúnou, vyhliadkovou vežou a amfiteátrom, kde sa počas pretekárskeho víkendu konajú koncerty, je zase dielom austinskej architektonickej kancelárie Miró Rivera. Návštevníkov ohromí hlavne centrálne námestie Grand Plaza s rozlohou 20 hektárov s množstvom outletov, obchodíkov a oddychových zón, ktorým dominuje veľký bazén a rozsiahle trávnaté plochy. Na juhovýchodnom konci Grand Plaza sú dva mosty pre chodcov ponad zákruty 16 a 3, ktoré návštevníkom umožňujú prístup do ďalších častí okruhu. Na vrchol vyhliadkovej veže vo výške 70 metrov vedie 419 schodov, ale pre tých lenivejších je k dispozícii aj rýchlovýťah. Z nej je výhľad nielen na celý okruh, ale aj na zvlnenú okolitú krajinu a neďaleký Austin. Časť jej podlahy je zhotovená z vrstveného skla, ktoré umožňuje odvážnejším návštevníkom pozerať sa priamo na zem pod nohami. Tí, ktorí bývajú v hoteloch v centre mesta, môžu počas veľkej ceny využívať kyvadlové autobusy, ktoré ich dovezú až priamo na okruh.
Zrod nového okruhu ale nebol vonkoncom ľahký. Nechýbalo veľa a mohol skončiť podobne, ako trať okolo rieky Hudson v New Jersey, ktorej plány boli oznámené v rovnakom období. Na výstavbu COTA sa využila parcela s rozlohou 890 hektárov nevyužitej pôdy v okrese Travis, pričom najväčšími investormi mali byť texaskí miliardári Red McCombs a Bobby Epstein. Stavať sa začalo na Silvestra 2010 a hotovo malo byť o osemnásť mesiacov neskôr. Zatiaľ, čo prebiehala výstavba, začalo sa rozpadávať jej financovanie. Neúspech pri zabezpečení platieb zo štátneho športového fondu a ďalšie nezhody v zákulisí nakoniec viedli až k zastaveniu prác a Svetová rada pre motoristický šport len podmienečne zaradila okruh do kalendára pre rok 2012. Problémom boli hlavne usporiadateľské poplatky vo výške 25 miliónov dolárov a Bernie Ecclestone dal v novembri 2011 majiteľom a promotérovi ultimátum, aby našli riešenie do konca nasledujúceho mesiaca. Neskôr sa ukázalo, že McCombs a Epstein uzavreli novú dohodu priamo s Berniem a zaplatili mu požadované poplatky, čím dostali Hellmundovu spoločnosť mimo hru. K podobnej kontroverzii došlo aj pri usporadúvaní pretekov MotoGP, ktorých promotérom bol Kevin Schwantz. Ten bol napokon taktiež odsunutý na vedľajšiu koľaj. Výstavba bola napokon dokončená s odhadovanými nákladmi 300 miliónov dolárov, hoci sa počas nej prišlo na to, že cez stavenisko vedú vysokotlaké plynovody a nestabilné ílovité pôdy si tiež vyžiadali navýšenie nákladov oproti pôvodnému rozpočtu. Prvá vrstva asfaltu bola položená 3. augusta 2012 a finálna vrstva sa dokončila 21. septembra. Trať bola oficiálne otvorená 21. októbra, keď Mario Andretti odjazdil prvé kolá vo svojom majstrovskom Lotuse 79.
Circuit of the Americas, ako znie oficiálny názov okruhu, nakoniec patrí k tomu lepšiemu, čo Hermann Tilke za posledné štvrťstoročie zrealizoval. Ako sám priznal nechal sa inšpirovať Sennovými esíčkami z Interlagosu, či dnes už neexistujúcou Sebring-Auspuffkurve z Österreichringu. Okopíroval k nim zákruty Magotts, Becketts a Chapel zo Silverstone a časť zo štadiónu v Hockenheime. Aby zvýraznil svoju výnimočnosť, tak kópiou je aj ľavá zákruta číslo 8 z Istanbulu. Tá je však na COTA označená ako dvojica číslo 17 a 18 a na rozdiel od originálu je na pravú ruku. Tureckej trati je podobná aj záverečná časť s pomalými zákrutami. Každopádne z tohto mixu vznikla veľmi zaujímavá trať. Napriek tomu v americkom okruhu niektorí stále cítia istú pachuť. Asi nejako tak, ako keď psíček s mačičkou robili tortu. Keď sa to všetko premiešalo, vznikol okruh, ktorý má viac rýchlych zákrut prechádzaných rýchlosťou nad 250 km/h ako Spa, ale aj viac pomalých, prechádzaných pod 100 km/h, ako má Hungaroring. Mechanici sa potom začnú škrabať za hlavou a dumať, či obetovať viac prítlaku rýchlosti, alebo naopak. A ostatní sa potom čudujú, prečo sa nedá predbiehať v Austine na miestach, v ktorých to na iných okruhoch nie je problém.
Našťastie majú v Texase aj svoju jedinečnosť – stúpanie na konci cieľovej rovinky síce v televízii nevyzerá tak impozantne, ale v skutočnosti je jedným z najzaujímavejších miest v celom kalendári. Najnižšie miesto trate sa nachádza medzi predposlednou a poslednou zákrutou, ale od štartovej čiary po vrchol stúpania, čo je len o málo viac ako štvrť kilometra k najvyššiemu bodu je to, ako keby ste vyšli na strechu trinásťposchodového domu. Tu na jazdcov čaká ostrá 135° ľavá zákruta, do ktorej do poslednej chvíle vôbec nevidia. To je aj hlavný dôvod, prečo tu môžu diváci vidieť najviac predbiehacích manévrov. Za ňou nasleduje už spomínaná sekcia zákrut Maggotts-Becketts-Chapel zakončená 1,1 km dlhou rovinkou. Tri najťažšie brzdné body sa nachádzajú v zákrutách číslo 1, 11 a 12. Najvyššiu hodnotu spomalenia zaznamenávajú monoposty práve v poslednej z nich, ktorá nasleduje po rovinke, na ktorej monoposty využívajú systém DRS. Jeho použitie v Austine prináša jedno z najväčších zrýchlení zo všetkých okruhov. V praxi to znamená rozdiel až 0,7 sekundy na najdlhšej rovinke, čo pohodlne postačuje na predbehnutie brániaceho sa súpera. Ak aj nie, tak sa útočiaci jazdec dokáže dostať dostatočne blízko, aby mohol zaútočiť v nasledujúcej sérii zákrut. Piloti formuly 1 používajú brzdy iba v deviatich z celkového počtu 20 zákrut. Priemerné spomalenie v okruhu je 3,8 G, avšak v štyroch zákrutách presahuje 4,7 G. Aj preto je energia vynikajúca pri brzdení počas pretekov pomerne vysoká.
Ale okruh ponúka aj viacero stúpaní a klesaní a tiež tri rovinky rozdelené šikanami. Práve výškové zmeny sú tým, čo Circuit of the Americas odlišuje od ostatných Tilkeho výtvorov v tomto storočí. Z dnešného pohľadu sú jedinečné aj rozšírenia trate v niektorých zákrutách, čo má jazdcov nabádať k tomu, aby sa snažili využiť viac pretekárskych stôp. Ale podobný prístup zvolil Hermann Tilke už pri projektovaní indického okruhu Buddh International Circuit. COTA zároveň rozšíril počet okruhov, na ktorých sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek, takže na krky vodičov už tento typ nekladie také nároky, ako v minulosti.
Netreba zabúdať ani na náročných amerických divákov, hoci časť z nich sem priláka skôr bohatý sprievodný program. Aj preto všetko sa nakoniec stal okruh populárnym tak medzi jazdcami, ako aj medzi samotnými návštevníkmi. Najlepšie to asi vyjadril jeden z dvoch amerických majstrov sveta F1 Mario Andretti, ktorý povedal, že formula 1 konečne našla v USA svoj domov a zdá sa, že v tomto smere sa vôbec nemýlil.
Mapa trate
