Postrehy (nielen) zo športového života, vol. 8

Niekto si rád púšťa šarkana, iní sa radi púšťajú do upratovania a čo sa týka mňa, najradšej sa púšťam do nových postrehov. Vítam novembrový kolektív.

Čo mňa, drahí čitatelia, udivuje v tomto období najviac, je kultúrno/marketingový boom. Zosnulým po Dušičkách ešte sviečka nedohorela na hrobe, ale hlavne, že v obchodoch sú už každý deň Vianoce. Človek aby sa zdebilnel – zatiaľ čo sú v hlave krásne predstavy o plápolajúcich plamienkoch, čerstvých koláčoch, šaláte a rodinnej atmoške, klasický nákup sa razom zmení na 4kg saloniek a 15 litre kapusty. A pritom ništa, do Vianoc reálne pribudnú ešte minimálne tri politické strany, tomuver. 

Mesiac november trávim v štáte Bratislava /Partyslava/, pričom nasledujúcimi riadkami plánujem uraziť tak 0,5 Prešporčanov. V našom kepitl sity sú arogantní/neochotní tak traja z dvoch, čo stretneš na ulici. Doprava, rozumej cestné komunikácie, sú osobitým spektrom, v ktorom by mal problém aj Lewis Hamilton – myslím s príjazdom do cieľa v nepoškodenom stave. Trasa MHDčkou s tými život prepichujúcimi pohľadmi od spolucestujúcich naozaj dodávajú efekt, že ste nebodaj selebrita (zato ich v Blave teľo). Nákup v Kauflande sťa by čakačka na pošte v Partizánskom – vybavený za 3 minúty, čakáš v rade 27 minút len preto, lebo pani xy má nutkanie hádať sa s predavačkou o cene orieškov respektíve o tom, že jej karta istotne funguje a oni sú tí, ktorých technika selháva. Du blejt.

Ale späť k vyššie uvedenému. Z Vianoc sa nepochybne stal obchodný kult, gýč a ktovie čo všetko, no najzákladnejšie je si uvedomiť, že nič z toho, čo vidíme začiatkom novembra v šopingoch, nemá s reálnymi Vianocami spoločné nič. A samozrejme je dobré si uvedomiť, že ak sa tešíš na Krismas už v novembri, unikne ti jesene krása (alergici držia so mnou).