Pamätáte si na zamyslenie o tom, že dostať sa k lístkom na Bayern je tak dobré, ako dostať sa k lístkom na Bayern? Potom ste tu správne. Vitajte pri najnovšom zážitku o Bayerne z kategórie nezabudnuteľných, kolektív.
Tak ako milovník MMA chce len UFC, hokejovec po nociach nespí bo NHL a kapitán D. by aj dušu zapredal bo najvyšší stožiar, tak to mám ja s Ligou majstrov. Správa o ďalšom športovo-zážitkovom výbuchu pozitívnych emócií síce prišla ešte vof septembri, no viete jak to, človek nerieši to, čo je ďaleko – jedine, že ste Štefo H. a už týždne pred voľbami viete, že ich idete VY-HRAŤ.
Sťaby youtuberovským strihom sa presuňme priamo do Mníchova, konkrétne do 6. novembra. Deň začal tak, ako by som kedykoľvek v prítomnosti môjho jediného, drahého a váženého brácha tipoval. Rannú (11 a.m.) kávu, nejaké basic raňajke respektíve neskorý obed v zložení jak Modern Talking, pričom pri velikánoch otec a brat som tak v pozícii zvukára, vystrieda presun do bavorskej metropoly, kde v ten deň hlásia nebarz počasie. A čo je horšie, i ten futbal od Bayernu bol v poslednej dobe nebarz. Výkop je pripravený na 18:55, pár desiatok minút predtým ešte pivko pred arénou, kúpa šálu /diki Matejko/ predzápasové prehánky a hajde na to.
Na futbal chodím desať rokov, hlbšie sa ním zaoberám deväť a píšem o ňom osem – no takú /pre mierne futbalovo znalého fanúšika/ dojebabranú hru som dlho nevidel. Bayern sa nevedel nájsť nie to ešte vizuálne, Gréci z Olympiacosu boli vyklepaní jak poctivý nedeľný rizek a ich výkon pripomínal vozičkára na túre. Napokon nejakých slabých 2:0 zaručilo Bayernu postup do osemfinále, dva góly rozjasali Arénu, čo sa vôbec sťažujem?! Ja vám hneď poviem prečo: Ak vám pizziak donesie pizzu, pričom krabica je krásna, cena prívetivá a čas doručenia v norme, no samotná pizza je bez chuti a studená jak psí čumák, resp. jak jedlo v teplom tanieri po trojminútovej session v mirkovlnke – presne takto to je. Navonok môže súc, po pohľade hlbšie tri bodky nato.
Že som negatívny? Futbal stál tak za najlacnejšie ziggy z Lidla, ale hodiny strávené s otcom, bratom a pivom v celkovej atmosfére môjho najfutbalovejšieho stánku guľatej matičky Zem boli triliónkrát hodnotnejšie, ako samotný výkon na hřišti. Po tretíkrát v tejto sérií mojich spovedí o FCB ďakujem znova dobrým ľudom za bilety, rodine a polovičke za podporu a možnosti a aj Maznákovi, že sa na to s prepáčením konečne vyono.
V nedeľu ma vo vlaku smerom Kysak – Bratislava oslovil postarší pán zo Záhoria, že má pozná skrz Šport7, a že čo ten Stoch nehrá any v ty Slávii a že čo sným bude. Hovorím mu, že je to tak jak to je, pričom jeden Miňo už dávno hr…sedí v PAOKu, druhý robí radosť v Taliansku a ten tretí… ten sa vydryžňa /rozumej objavuje, tvári/ na bilboardoch, vraj vyhodený za vyslovenie názoru, ach, škoda slov, strakata flow.
A keď si poviete, že tento prejav možno nebol až tak pozitívny, hádajte, ktoré mesto na Slovensku je najpozitívnejšie naladené… predsa Spišská Nová YES!
