REGETOVKA, 5. január 2020

Kto nie je spokojný s málom, nezaslúži si viac, keď nedeľná noc teda konečne zosype na kraj svoj prvý, skromný páper, očami prepichneš bruchaté mraky lenivo plachtiace nebeskou sivotou a štekleniu v srdci verne šepneš Hej. 

Borec, čo textoval Severní vítr zaručene nebol na novoročnej Rege, pri chate ti Epe so synkom aj s hartakmi v miernom fujaku sľubujú, že keby dačo, v jari ťa určite nájdu. 

Výstup na vrchol v nemej ríši slečny samoty spoznáva, že v hamstringoch po roku znova o čosi ubudlo z forsáže žraloka v ruji, cieľom však nie je koniec, cieľom je večnosť.

Vrchol. Výdych. Vznešenosť. Veleba Veličenstva. 

V hlbokom prírodnom snehu si zdravo, ale stopercentne veríš, každá vyrezaná kristiánka fičiac dole ale zíva furt a furt väčšou zradou. V r.2023 tu už neprejde ani ratrak. Len ak láska k hore. Bo tá na rozdiel od lásky k žene nikdy nesklame…

Doregetovkovaňa, kamaraci.