Po druhom zobudení sa v Seoule som sa hneď po Poprad kafe pohol direct busom na juhovýchod, až do lyžiarskeho strediska High 1. To patri v Kórei k najnovším a podľa názorov mnohých lyžiarov k najlepším, čo tu v krajine nájdete. Po 5-tich hodinách som bol na mieste, v centre diania. Prekvapivo nasledovali hrubé jazykové dorozumievacie problémy, ktoré by som na takomto mieste nijako nečakal. Všetky promo materiály (až na cenník) boli v kórejčine a slečna na informačnom okienku anglicky ani nehapkala. Skupina mladých chalošov neváhala a rovno piati naraz vytiahli svoje mobilne aparáty (nedalo mi sa nezasmiať) a googlovali mapu, kde bývam, volali taxi a postarali sa o mňa až do uzatvorenia facebook kontaktu.
Za dva dni som strávil niečo cez 8,5 hodín na svahu, no pri tak upravených tratiach to nohy zďaleka necítili ako po japonskom Mordore, kedy som sa na tretí deň ledva z postele spustil na zem. Keď už slnko dávalo o 100-200 a sneh sa začal topiť, dostal som sa som po prvýkrát na svah s masaker bubnami len pre extreme free style. Kvalita snehu a od rana 5 hodín v nohách sa tiež prejavili únavou, a tak som v polovici hodil prvého papuľáka. Sneh pod brýlkami a mamčou zašitá dierka v rozkroku Mountain HardWear goretexiek otvorila ústa a trhlina nabrala už aspoň 20cm. Dal som si ešte pár jednohubiek (jázd bez zastavovačiek), aby som maxi dieru nemusel nijako kamuflovať a lyžbu uzavrel o 3.11 hodine poobede. 4.30pm som sa už maxi luxus shuttlom viezol 5 hodín na juh do mesta Buson.
K jednému zážitku z prvého dňa, ktorý mi nedá nespomenúť patrí story s mojimi Adidas brýlkami. Keď som sa stále spamätával z toho, že v top stredisku sa neviem za nič dohovoriť anglicky a v dvoch bankách z dvoch, ktoré existujú v dedine mi ATM nebral zahraničnú kartu, som si po vyše polhodine uvedomil, že som si na jednom z bankomatov zabudol brýle. Oblial ma studenkavý pot, letím späť do banky a samo, že brýlky tam už nie sú. Na okienku o nich nevie nikto nič, tak sa pýtam, či by mi na ne vedeli pozrieť skrz CCTV nahrávku a ja mal aspoň dušu na pokoji. Za pár minút, čo v back roome hľadajú výsledok popíjam energy studený drink, ktorým ma bankári hostia.
Prichádzajú so správou (jeden človek rozpráva anglicky), že áno, okuliare som si tam nechal, ale vzala si ich bohužiaľ nejaká 20tka, rozumej slečna. Čo si ale v pomykove zo získania nového darčeka nevzala, boli jej automatom vystrčené peniaze! Znie to skôr ako joke, no našťastie pre mňa reálny. Babenke zavolali, že jej najskôr chýba 100 000 wonov (100euro). Holka už bola v autobuse idúcom do hodinu vzdialeného mesta, a i keď bez puzdra, stále s cool darčekom pre boyfrienda vo vrecku. Vrátila sa samozrejme pre svoje peniažky, bankárovi odovzdala moje brýlky, ktoré som si ja po zatváracej hodine vyzdvihol z bočných dverí banky. Kultúra, až neuveriteľná. Oplatí sa i do k@ky niekedy stúpiť..
99.5k km2-ový & 50 miliónmi ľudí obývaný Ázijský tiger s veľkým apetítom na technologické vylepšenia. Najviac konfucionistická krajina Ázie, kde má hierarchia plnú váhu funkčnosti pri každom interpersonálnom styku (muž–žena, starší-mladší, manžel – manželka, šéf-zamestnanec…); ustavičná dynamika, dravosť a prudký ekonomický rast; svetu a globalizácii otvorená, no popri tom stále s tvrdými konzervatívnymi pravidlami. Pestrofarebné hory, Národné Parky, nekonečné možnosti hikingu a kvalitne zratrakované lyžiarske strediská, budhistické chrámy, paláce a na dvojku vyholení mnísi. Ryžové polia, rybárske dedinky, pár ok plážových rezortov s vyše pol miliónom dovolenkárov v rovnakom čase (Busan). Bohatá pikantná kuchyňa s kopou seafoodu, špecifické barbeque, najviac konzumu alkoholu per capita v Ázii, chrchlanie, srkanie, pľutie. Masové muž/žena separate sauny a verejné kúpele, súťaživý národ s pit-bull náturou – čo chytia, nepustia. Chodci nemajú prednosť ani na priechodoch a motorkári vás obiehajú na chodníkoch…
Asi tak moja stručná zmes podstatných, prídavných mien, slovies a prísudkov nasatých z Južnej Kórei…
Ďalšie príbehy z ciest okolo sveta nájdete na webe triper.sk.
Autor: Tomáš Biroš
