Študuje informatiku, rád spoznáva nové miesta a obľubuje turistiku a športy, ktoré širokej verejnosti v štáte bardejovskom veľa nehovoria. Vítame vás pri pokračovaní seriálu (nielen) o lezení od Reného Rešetára.
Športoviská stále zapadajú prachom a lezenie na stene je stále v nedohľadne. Ako sa s tým pasuješ počas tejto karantény?
V tejto nepríjemnej dobe som sa utiahol k behu, keďže mi posledný semester v škole pomohol nabrať nadbytočné kilá, ktoré nie sú na stene vítané a „sťažujú“ potom lezcovi život. Okrem toho sa snažím cvičiť doma nejaké full body workouty, ale s obmedzeným športovým náčiním nemám veľkú škálu cvikov a nakoniec si aj tak idem radšej zabehať.
Čo ťa primárne viedlo k tomu, aby si si obul botasky a išiel zabehnúť prvé kilometre?
Už si ani presne nepamätám. Viem, že na zakládke som beh nenávidel, bolo to pre mňa iba utrpenie. Na strednej ma však raz kamarát prehovoril nech sa k nemu pridám na jeho bežecký tréning. To bolo asi prvýkrát, kedy som si beh užil. Keď sa máte pri behu s kým porozprávať tak toľko neriešite tempo ani vzdialenosť a ani prípadnú bolesť alebo únavu. Od tej doby už nemám problém ísť si zabehať aj sám.
Vedel by si po odbornejšej výkonnostnej stránke možno prirovnať beh k lezeniu?
V podstate sú si tieto dve činnosti veľmi podobné. Môžeme napríklad prirovnať kategórie behu a lezenia: šprint a lezenie na rýchlosť, 3 až 10 km beh a bouldering, 10 až 20 km beh a lezenie na obtiažnosť alebo 20 km až ultramaratóny a nejaké horolezecké výpravy na hory či skialpinizmus. Pri behu samozrejme najviac namáhate nohy a pri lezení ruky, čo ma pri dlhodobom praktizovaní jednej z týchto činností dopad na postavu. Napríklad pri behu môžete ľahšie prísť o svalovú hmotu.
Radšej 5 kilometrov za krátky čas alebo 10 kilometrov za dlhší?
Za mňa 10 km a pomalšie. Ale to je na preferencii každého športovca. Ja sa po dlhšom behu cítim menej unavený a mám zo seba lepší pocit, ako keď zabehnem kratší beh za nejaký skvelý čas. Taktiež je to lepší štart pre začiatočníkov, keďže často zvykneme začať behať rýchlejším tempom než je pre nás normálne a nevydržíme behať dlho, čo môže viesť k demotivácii a následnému znenávideniu behu.
Je betónový povrch naozaj najväčší nepriateľ amatérskych bežcov?
Dlhodobý beh po asfalte alebo akomkoľvek tvrdom povrchu môže viesť k zdravotným problémom. Neviem presné čísla a pre každého bežca je to iné, ale ak napríklad priemerne zabehnete 50km na týždeň, je vhodné vymieňať povrch za trávnik, prašnú cestu, lesnú cestičku, tartan… Alebo je možné behať do kopca, kde povrch už veľmi rolu nehrá, keďže dopady na nohy nie sú také silné.
Poraď tri miesta, kam odporúčaš zájsť v Bardejove na beh.
Po prvé, ak vám neprekáža behať do kola, tak na prvej ZŠ prerobili 250m dráhu na tartan, čo je asi najlepší povrch pre beh. Druhá trasa je smerom za Sabaracou okolo Dopravného staviteľstva až za obchvat, kde sú krásne lesné cestičky smerom tam do mierneho kopca. A ako tretiu lokalitu by som odporúčal Čerešňu. Či už od Moliterky, Vinbargu, Tople alebo z Bardejovských kúpeľov.
René, ďakujeme za ďalší motivačný rozhovor a prajeme všetko dobré.
