Nerobia dobre mojej línii. Sú plné sacharidov a v omáčke je samý tuk. Nemala by som ich jesť. Ale ja musím…!
Už si nepamätám, kedy som sa tak namotala na špagety. Ako dieťa som bola prieberčivá, nechcela som jesť takmer nič. Jedno, čo som nikdy neodmietla, bol kurací perkelt s kolienkami. Vlastne len kolienka s omáčkou, mäso ani nemuselo byť. Na základnej škole som rozšírila portfólio o ďalšie cestovinové jedlá. Halušky s bryndzou, s kapustou, s tvarohom. Špagety s kečupom, so syrom. Veľa špagiet, veľa cestovín. S mamkou sme si varili celý balík (400g) a zjedli ho na posedenie.
Áno, prejedala som sa, čestne priznávam. Vždy, keď som sa pokúšala schudnúť, narazila som na rovnaký problém – lásku k cestovinám. Pokúsila som sa aspoň zmenšiť porciu. Balík cestovín som si rozdelila na tri časti. Keď prišli na trh polkilové balenia, dokonca na štyri. Ešte som si aj kúpila kuchynskú váhu, aby som to neprešvihla.
Čo je na špagetách také úžasné? A viete, že neviem? Proste mi chutia. Moja dcérka to nedávno komentovala, že sa mi nečuduje, lebo špagety sú hebučké a ja mám rada hebučké (svojim deťom hovorím, že majú hebučké líčka a je pravda, že sú na zožratie, ale špagety sú predsa iný level), no nie som si istá. Lásku k cestovinám však zdedila po mne. Keď sa jej opýtam, čo chce papať, hocikedy zavelí „špagety s bielou omáčkou.“ Uvaríme si polovicu 400 gramového balenia, k tomu „biela“ (t.j. syrová) omáčka a poďho papať. Spravidla nám ešte aj zvýši.
Skôr, ako ma ukrižujete za to, že svoju dcéru vediem k nesprávnym stravovacím návykom, dovoľte mi poznamenať, že sladkosti mala naposledy pred týždňom, v kuse športuje a chorá (myslím tak naozaj chorá) býva raz za dva roky. A ruku na srdce, kto svojej ratolesti nedopraje aspoň čas od času nejakú maškrtu?
Keď to tak po sebe čítam, začínam mať pocit, že by som potrebovala psychiatra kvôli závislosti na jedle. No popravde, takmer nepoznám človeka, čo by nemal podobný problém. Každý má predsa nejaký ten „hriešok,“ o ktorom vie, že mu nerobí dobre, no čas od času si ho dopraje… A čestné slovo, polepšila som sa. Niekedy, keď ma chytí neovládateľná chuť zožrať giga porciu, si uchmatnem aspoň pár lyžíc polievkových cestovín (tie máme navarené VŽDY), šupnem na nich trochu syra a… (keby to bol multimediálny súbor, pridala by som zvuk, ako keď ženské tenisové hviezdy kvičia pri zápase).
Ešte s niečím sa vám priznám. Špagety nie sú moja jediná slabosť. No dlhovlasí mládenci sa zjesť nedajú a za jedného takého som sa vydala. Ale otočím sa. Aj keď idem okolo talianskej reštaurácie, ktorá má pri vchode reklamu s obrázkom špagiet…
