Lockdown stories: Po stopách bežkárov

Je štvrtok tesne poobede a ja mám po ďalšej online skúške. A na rovinu, keby sa študuje prezenčne, už si asi objednávam druhé… Vítam kolektív.

Situácia aktuálnej doby však režíruje namiesto rodinnej komédie maximálne životopisnú psychologickú drámu. Tieto skúšky v online priestore, to ti má byť pasia? Hore košuľa, dole ceplaky. Rozumej Hore biznis, dole párty. A faktory možného neúspechu /nemožného úspechu/ niekedy okrem nekompletnej znalosti danej problematiky dopĺňajú aj také, že sorry pán docentprofesor, seká mi internet.

To však nie je súčasť dnešného predstavenia. S prehľadom sa vyštverám na horu podmienok pre úspešné absolvovanie predmetu Zahraničné vzťahy EÚ, poďakujeme si za /nebarz platné/ onlajn prednášky a už pri vzájomnom prianí všetkého zdravia a lúčení rozmýšľam, že kam pôjdem na p…rechádzku /sad story/. Cestou na Mihaľov som v poobedňajšom časopriestore stretával človekov smerujúcich primárne opačným smerom, ale nevadí, keby dačo, ta asi nič no. Vyšlapem si taký polokopček, že vyššie sa mi nechce a nižšie nedobrá fotka. A aj keď maestro Peter Stašák spieva, že nikto nemá dva životy, keď som dnes kukal na mihaľovskô snowboardistov letiacich skrz naskrz dierami aj hrboľmi pokrytých kúskom bielej periny, hentí majú minimálne 5, aspoň v to dnes veria.

Po pár minútach nehybného stavu si uvedomujem, že síce fotky vyzerajú jak z Vladivostoku, ale k tomu sú aj nekvalitné. Ako hovoria mystici z Dolnej Potôni, sfoť, zabafkaj a ic domu, ombre. Tak aj bolo. Okolo štvrtej zahajujem zostup z medzikopca a dúfam, že sa krivým krokom nepošlem do špitálu, bo už len toto ti dnes chýba. Na cestu hore ale aj dole vyberám primárne vyjazdené šmuhy od bežkárov, ktorým touto cestou posielam palec hore. Fajne, konečne som na betónovom podklade. Kým ale budem safe, musím obísť dve slečny predo mnou, ktoré síce chi chi cha cha, že trapas kebyže sa vytriem na zem… ale fakt by to bolo trápne… Som doma. Ďakujem rodine za podporu a smsky.

Niečo nad 3 kilometre, šmolkové prsty /lebo rukavice, čo doma zabudneš, akoby si po návrate domov zas na polici našiel/ ale veru kvalitne bolo. Ten úvod som si napokon doprial večer s myšlienkou, že čím menej skúšok máš pred sebou, tým viac ich už je za tebou.

Držte sa, kolektív.